Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti usporiadala 10. mája v Kostole sv. Ladislava na Námestí mieru spomienkovú slovenskú svätú omšu, na ktorú prišli aj veriaci z Čívu.
Pred omšou sa uskutočnilo posvätenie pamätnej tabule kanonika Bela Uhlára, ktorý pôsobil v tomto kostole a pri tejto príležitosti miestny farár Róbert Hajnal hovoril o dobrej spolupráci medzi oboma národmi.
Na slávnosti a na svätej omši vystúpil budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena, vedený dirigentom Ákosom Somogyvárym. Speváci zaspievali krásne náboženské piesne.
Život a dielo kanonika, ktorého nazývajú patrónom chudobných, priblížili dvojjazyčne poslankyne slovenského voleného zboru, zástupkyňa predsedníčky Klára Máthéová a Mária Nagy-Győryová.
Slovenský kanonik Belo Uhlár sa narodil v Zlatých Moravciach, štúdium teológie dokončil v ostrihomskom seminári, kde ho však nemohli vysvätiť za farára pre jeho mladý vek. Do r. 1908 - keď ho vysvätili za kňaza - vyučoval náboženstvo v katolíckych školách v Budapešti. V roku 1916 sa stal kaplánom na fare Kostola sv. Ladislava v XIII. obvode Budapešti, kde bol od roku 1919 administrátorom a od roku 1924 do roku 1938 farárom. Belo Uhlár sa počas 22 rokov svojej farárskej služby v XIII. obvode staral o chudobných. Angyalföld nikdy nebol bohatý obvod. Verný služobník Boží zomrel 24. januára 1938 v Budapešti vo veku 51 rokov.
R. Hajnal spolu s hosťujúcim farárom zo Slovenska Stanislavom Brtošom posvätili pamätnú tabuľu nad vstupnými dverami kostola.
S. Brtoš vo svojej kázni hovoril o paralele štvrtej poveľkonočnej nedele, ktorá je nedeľou Dobrého pastiera, a pôsobenia prvého slovenského kanonika v tomto kostole. Zmienil sa o poslaní, ktoré vykonával B. Uhlár medzi veriacimi v tejto mestskej časti, a prirovnával ho k poslaniu Ježiša medzi ľuďmi. Práve preto by to mala byť podľa neho skôr ďakovná spomienka.
Na organe hral kantor Michal Tóth z Čemeru.
Prítomných po omši pozdravila predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Zuzana Hollósyová a potom, ako každého pozvala k prestretému stolu, oznámila, že na Námestí mieru plánujú každý rok usporiadať slovenskú omšu pri príležitosti výročia vysvätenia pamätnej tabule.
Na agapé ponúkali organizátori pravé bryndzové halušky a chutné koláče, ktoré priniesli čívski veriaci. Z. Hollósyová sa poďakovala farárovi S. Brtošovi, dirigentovi Á. Somogyvárymu a kantorovi M. Tóthovi za ich službu. Rozlúčili sa v nádeji, že o rok sa stretnú pri podobnej milej a dôstojnej príležitosti.
(ef)
