Presne rok po slávnostnom odhalení súsošia slovanských vierozvestcov v Zalaváre - Blatnohrade, 22. júna, usporiadala Slovenská samospráva Budapešti pútnický zájazd spojený s oslavou prvého výročia tejto významnej udalosti v živote Slovákov v Maďarsku.
Účastníci slávnosti podnikli v ten deň dlhú cestu - jedna skupina prišla autobusom z Budapešti a druhá z Mojmíroviec. Členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena a výhercovia recitačnej súťaže Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti boli na týždňovom sústredení v tejto malebnej obci neďaleko Nitry, s ktorou už roky úspešne spolupracuje Slovenská samospráva Budapešti. Medzi pútnikmi boli aj deti a mládež.
Hneď po príchode sme zistili, že o deň skôr boli v pietnom parku príslušníci slovenskej a maďarskej armády, ktorí sem prišli na štvrté slovensko-maďarské a cyrilometodské pamätné stretnutie vojenských ordinariátov. Svedčili o tom čerstvé vence a potvrdil to aj starosta Zalaváru István Berkenyés, ktorý spolu s vojenskými biskupmi Slovenska a Maďarska Mons. Františkom Rábekom a Mons. Lászlóom Bíróom aj v sobotu položili veniec k súsošiu sv. Cyrila a Metoda a zúčastnili sa na svätej omši na základoch Baziliky sv. Hadriána, ktorú tu pred 1150. rokmi dal postaviť knieža Koceľ. Vlani, na slávnostnom odhalení súsošia, sme sa mohli presvedčiť o tom, že vojaci skutočne dôstojne a úprimne uctievajú pamiatku spolupatrónov Európy.
V nedeľu napoludnie slnko už poriadne pripekalo, preto sme sa v skupinkách utiahli pod košaté stromy. Odtiaľ sme počúvali úvodnú hymnickú pieseň Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia... v prednese speváckeho zboru Ozvena pod taktovkou Ákosa Somogyváryho. Z poverenia vedenia Slovenskej samosprávy Budapešti oslovila prítomných členka predsedníctva Kruhu priateľov Slovenského Komlóša Alžbeta Hollerová Račková. Po privítacích slovách konštatovala, že uplynul rok odvtedy, ako sme slávnostne odhalili súsošie solúnskych bratov, dielo akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej. „Prišli sme sem, aby sme si pripomenuli pamiatku sv. Cyrila a Metoda položením vencov k pomníku, ktorý sa zrodil vďaka neúnavnej práci Slovenskej samosprávy Budapešti s pomocou Slovenskej republiky, za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Matice slovenskej.“
Prítomným sa prihovoril aj riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi. Taktiež pripomenul minuloročné slávnostné odhalenie súsošia, na ktorom sa zúčastnilo okolo 250 ľudí. Iniciatívu Slovenskej samosprávy Budapešti podporila Slovenská republika a v ústrety jej vyšla i obec Zalavár na čele so starostom Istvánom Berkenyésom. „Po slávnostnom odhalení je veľmi dôležitým momentom, ako sa nám podarí zaradiť tento deň do života Slovákov v Maďarsku. Dúfam, že sa tu budeme z roka na rok stretávať,“ povedal riaditeľ. Konštatoval, že súsošie, pri ktorom sa schádzajú Slováci z Maďarska i zo Slovenska, ale i Maďari z Maďarska, je pozitívnym príkladom, tak ako sa to spieva v piesni Daj Boh šťastia... My sa musíme starať o to, aby bolo súsošie vždy príkladom dobrého spolunažívania a spolupráce. Gabriel Hushegyi poďakoval vedeniu Slovenskej samosprávy v Budapešti i starostovi obce Zalavár za to, že sa táto spomienková slávnosť mohla uskutočniť.
Slávnostnú atmosféru osláv dokreslili piesne speváckeho zboru Ozvena a recitácia bývalého žiaka slovenskej školy v Budapešti, študenta Strednej odbornej školy stavebnej F. Suleka Michala Tataiho.
Po kultúrnom programe položili k súsošiu vence predstavitelia Slovenského inštitútu, obce Zalavár, Slovenskej samosprávy Budapešti, zboru Ozvena a Slovenskej samosprávy XIII. obvodu.
Z pamätného parku sv. Cyrila a Metoda sme sa vybrali do rímskokatolíckeho kostola v Zalaváre, kde nás čakalo prekvapenie. Po úvodných náboženských skladbách zboru Ozvena sa nám krásnou slovenčinou prihovoril farár Vince Bengyák, ktorý pôsobí v obci Miháld neďaleko Nagykanizse. Slovo Božie čítala členka zboru Ozvena Gitka Tóthová. Slávnostná svätá omša v slovenskom jazyku bola zameraná na dielo slovanských vierozvestcov a na jeho premietanie na súčasnosť. V Liste svätého apoštola Pavla Efezanom o. i. stojí: „Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých. Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku.“
V evanjeliu podľa Matúša stojí, že Ježiš rozkázal jedenástim učeníkom na vrchu v Galilee: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ Sv. Cyril a Metod prišli onoho času na územie Veľkej Moravy a priniesli našim predkom kresťanstvo a Božie slovo v jazyku, ktorý im bol blízky. V kázni sa dôstojný pán zamyslel nad slovom národ, ktoré je odvodené od slova narodiť sa. Našou budúcnosťou sú deti. Zbytočne si nahromadíme bohatstvo, ak ho nemáme komu nechať, ak vymierajú celé dediny. Pokiaľ sa budú rodiť deti, budú aj národy. Národy, ktoré majú hľadať to, čo ich spája a spolunažívať v mieri a pokoji. On osobne by si prial, aby si Slováci a Maďari podali ruky a preklenuli všetko, čo ich rozdeľuje, aby ich spájala viera. Viera, ktorú v nás umocňujú tradície, zvyky, podľa ktorých žili naši predkovia. Závisí od nás, ako žijeme, akí sme. Zamyslime sa nad podstatou nášho života. Oslavy sv. Cyrila a Metoda sú príležitosťou na to, aby sme si pripomenuli, čo všetko pre nás urobili - povedal na slávnostnej svätej omši dôstojný pán Vince Bengyák.
V obnovenom a pred sviatkom sv. Božieho tela pekne vyzdobenom kostole krásne zneli náboženské skladby a Starosloviensky otčenáš v podaní Ozveny.
Svätou omšou sa skončil oficiálny program. Účastníci spomienkovej slávnosti si posedeli pri občerstvení v záhrade farnosti, kde mali možnosť na priateľské rozhovory. Organizátori pôvodne plánovali cestou domov prehliadku miest Keszthely a Hévíz, ale čas bol neúprosný. Nahradila nám ju cesta okolo severného pobrežia Balatonu a krátka zastávka v Badacsonyi.
Pred rokom sme hovorili o tom, že Zalavár by sa mal stať pútnickým miestom Slovákov v Maďarsku, kde si budú nielen pripomínať slovanských vierozvestcov, ale aj upevňovať si svoju vieru. V tomto duchu sa uskutočnil tohtoročný pútnický zájazd. Dúfam, že o rok už nebude iba srdcovou záležitosťou budapeštianskych Slovákov a príslušníkov slovenskej a maďarskej armády.
V. Zsákaiová Držíková