V Maglóde odovzdali 27. septembra obnovenú zvonicu, symbol mesta. Slávnostný akt sa uskutočnil v rámci XVI. slovenského dňa, počas ktorého odovzdali nový oblastný dom a usporiadali kultúrne podujatie spojené s veselicou, o ktorých budeme informovať čitateľov v nasledujúcom čísle nášho týždenníka.
Pred odovzdaním obnoveného symbolu mesta sa konala bohoslužba v slovenskom a maďarskom jazyku, ktorú slúžila putovná evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová. Na bohoslužbe sa zúčastnili predstavitelia všetkých cirkevných zborov pôsobiacich v meste, aj takto preukazujúc, že výborne spolupracujú a vedia sa tešiť z radosti iných. Senior Juhopeštianskeho seniorátu Péter Benjamin Győri vo svojom pozdrave nabádal veriacich, že tak ako zvony zvolávajú členov cirkevného zboru, tak aby oni vystúpiac z kostola privolávali svojich spoluobčanov ku Kristovi.
„To je deň, ktorý učinil Hospodin. Plesajme a radujme sa v ňom!“ začala svoju kázeň slovami žalmu H. Gulácsiová Fabuľová, ktorá hovorila o tom, že sa máme poďakovať nášmu Pánovi za všetko, čo učinil pre svoj ľud, s ktorým je vždy spolu, pomáha mu a požehnáva ho. „Dobré je mu vždy dôverovať, lebo On je nám stále verný,“ povedala putujúca evanjelická farárka. Dodala, že Hospodin vždy vypočuje naše modlitby. „Teraz aj tu, v Maglóde, môžeme spievať chválospev nášmu Hospodinovi za veci, ktoré vykonal pre svoj ľud. Hrad prepevný je Pán Boh náš, máme hymnu a pozdrav. Je to o tom, že máme silného, mocného a vždy milujúceho Pána Boha... Zvony nás volajú do Božieho chrámu, do blízkosti Jeho lásky, milosti a vernosti. Aj teraz nás zvolali do Božieho chrámu,“ povedala a porozprávala krátku históriu maglódskej zvonice, ktorú jej postúpil miestny duchovný Mihály Németh.
Zvony živých volajú, mŕtvych oplakávajú. Zvonenie patrí ku koloritu života obce. Zo dňa na deň pripomínajú plynutie času. Dodnes je v Maglóde živou tradíciou, že na Štedrý večer spievajú koledy aj pri zvonici.
Zvonica v tvare vežičky je symbolom osady, vybudovali ju v polovici 18. storočia, po príchode Slovákov do Maglódu, lebo vtedy ešte evanjelické kostoly nemohli mať vežu so zvonom. Nachádza sa približne 200 metrov od evanjelického kostola. Je zakomponovaná do erbu mesta, figuruje v pečiatke evanjelického zboru, ba dokonca aj v logu blízkeho supermarketu. Zvonicu obnovili v roku 1959, keď vďaka húževnatej práci cirkevného zboru vytvorili aj tzv. Lutherove schody, vedúce ku zvonici, v ktorej sa nachádzajú tri zvony.
Na terajšiu rekonštrukciu získal zbor 3 milióny forintov od Ministerstva ľudských zdrojov, viac ako milión forintov od mestskej samosprávy a 1,5 milióna forintov a veľa pomoci od veriacich a obyvateľov obce. Počas rekonštrukcie sa uskutočnila izolácia stien, budovu zvonka a znútra omietli, len v spodnej časti zostali pôvodné kamene, ktoré podľa predpokladov pochádzajú z niekdajšieho evanjelického kostola. Okrem toho vymenili ohradu za plot z kovaného železa, pokrytie strechy a obnovili Lutherove schody.
Pri zvonici, ktorú požehnali všetci prítomní farári, mala príhovor zástupkyňa biskupa Severného dištriktu Izabella Cserhátiová Szabová. „Nech je požehnaný zbor, ktorý pochopí volanie zvonov, aby z generácie na generáciu dobrorečil za bohatstvo milosti Hospodina,“ povedala. Prítomným sa prihovoril aj starosta Pál Tabányi, ktorý zdôraznil úzku spoluprácu cirkvi a mesta.
Ako povedal Mihály Németh, kedysi bolo zvykom, že v nedeľu po bohoslužbe išli veriaci na zábavu. Dnes majú v Maglóde znovu možnosť ísť sa zabaviť – v rámci Slovenského dňa, ktorý usporiadal miestny spolok Rosička. Na znak začiatku zábavy predviedli pred zvonicou členovia tanečného spolku Kacamajka zopár tanečných krokov a zaspievali slovenské a maďarské ľudové piesne, čím sa začala necirkevná časť osláv.
(ef)
Foto: autorka
