Od najkrutejšej udalosti 20. storočia uplynulo sedem desaťročí. Tento rok je venovaný pamiatke vyše pol milióna ľudí židovského pôvodu, ktorí žili na území dnešného Maďarska a stali sa obeťami holokaustu. V Slovenskom inštitúte v Budapešti sa koncom septembra uskutočnil spomienkový večer, na ktorom odznela prednáška Istvána Balogha Stratení Komlóšania, približujúca tragický osud komlóšskych Židov. Podujatie, o ktoré bol veľký záujem, usporiadal inštitút v spolupráci s Kruhom priateľov Slovenského Komlóša.
V Slovenskom Komlóši začiatkom 20. storočia žilo približne desaťtisíc obyvateľov, 90 percent tvorili Slováci. No o tom už málokto vie, že v tom čase tu so Slovákmi harmonicky spolunažívali aj desiatky židovských rodín. V štyridsiatych rokoch odtiaľto odvliekli 140 ľudí židovského pôvodu, najmladší mal iba štyri dni. Nikto z nich sa do Slovenského Komlóša nevrátil.
O „stratených“ Komlóšanoch prednášal mladý historik István Balogh, ktorý už v detstve začal skúmať túto oblasť: ako 13-ročný napísal históriu komlóšskych Židov. Neskôr absolvoval odbor judaistiky na Celoštátnej rabínskej univerzite, stal sa učiteľom a naďalej sa venuje dejinám Židov vo svojom rodnom meste. O jeho výskumné materiály sa opieral aj spisovateľ Pál Závada pri písaní svojej najnovšej knihy Prirodzené svetlo. Prítomní si mohli vypočuť úryvky z tohto „románu archívnych fotografií“ v podaní autora. Na podujatí sa hovorilo aj o ďalšom diele venovanom tejto téme, o románe Komlóšska tóra Istvána Gábora Benedeka, ktorý sa s účastníkmi večera podelil aj o svoje vlastné spomienky z obdobia deportácií. Moderátorkou programu bola predsedníčka Kruhu priateľov Slovenského Komlóša Alžbeta Hollerová Račková.
Začiatkom októbra sa v priestoroch Slovenského inštitútu spomínalo aj na približne 60 tisíc Židov, ktorí boli deportovaní z územia Slovenska. Zimný semester obľúbeného filmového klubu uviedla totiž projekcia americko-česko-slovenského koprodukčného diela režiséra Jiřího Chlumského z roku 2009 Nedodržaný sľub, natočeného podľa spomienkovej knihy Martina Friedmanna-Petráška, ktorý žije v Izraeli. Prostredníctvom filmu sa diváci vrátili v čase do rokov 1939 až 1945. Na základe skutočného príbehu sa zoznámili s osudom chlapca židovského pôvodu, ktorý pre tragické udalosti tej doby predčasne dospel.
Film si prišli pozrieť aktivisti Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, študenti slovenčiny a záujemcovia o slovenčinu.
(kan)
Foto: autorka