Veriaci z Budapešti sa tradične stretli v prvú nedeľu v mesiaci na slovenskej svätej omši v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha.
Na svätej omši 3. mája kázal Attila Kónya, na organe hral Michal Tóth z Čemeru, čítala Ildika Klauszová Fúziková a miništrovala Beáta Erdeiová.
Attila Kónya v kázni objasnil prirovnanie viniča k ľudu a jeho gazdu k Bohu. „Toto prirovnanie je jednak vhodné na to, aby sme lepšie porozumeli vzťahu Boha a ľudí, Vinič symbolizuje vyvolený ľud, jeho gazdom je sám Boh, ktorý ho neustále opatruje, aby raz mohol užívať ovocie svojej práce.“ A čo je to vlastne ovocie? Farár to ukázal na príklade z vlastného života.
„Ak sa zaoberám výučbou snúbencov, vždy sa opýtam na tri veci: čo pre nich znamená Boh, viera a cirkevný sobáš. Dostal som už rôzne zaujímavé odpovede, ale jedna ma skutočne prekvapila. Muž mi povedal: „pre mňa Boh neexistuje, ja verím len v seba a cirkevný sobáš podstúpim len kvôli neveste." Nemám právo ho odsúdiť, ale vynára sa otázka: prečo sme kresťania? Prečo veríme v Boha? Dovtedy, kým človek nenájde odpoveď, je len suchým prútom na tom viniči. Lebo skutočným ovocím pre Boha je viera a láska.“
Keďže práve v ten deň bol Deň matiek, Attila Kónya ako darček pre všetky mamy prečítal báseň Mama od slovenského básnika Milana Rúfusa.
Po svätej omši sa konalo agapé v rodinnej atmosfére pri prestretom stole.
(kan)
Foto: autorka