Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti a Slovenský inštitút v Budapešti (SIB) v spolupráci s Domom osvety kráľa Mateja Korvína usporiadali v polovici júla slávnostné kladenie vencov pri pamätnej tabuli významného činiteľa slovenskej kultúry Jozefa Viktorina na fasáde miestnej základnej školy vo Vyšehrade.

Predseda slovenského voleného zboru VIII. obvodu hlavného mesta Kazimír Kápolnai v privítacom prejave vyslovil radosť z toho, že napriek nesmiernej horúčave mnohí obyvatelia Budapešti a okolia, ale aj zo Slovenska pokladali za dôležité, aby sa zúčastnili na stretnutí pri pamätnej tabuli publicistu, spisovateľa, vydavateľa a mecenáša. Ako uviedol, Viktorin slúžil od roku 1866 do svojej smrti, ktorá ho zastihla v roku 1874, ako katolícky kňaz vo Vyšehrade a nielen v tomto pilíšskom mestečku, ale v celom Uhorsku sa vďaka jeho činnosti rozbehla systematická ochrana kultúrnych pamiatok, ako aj cestovný ruch v dnešnom slova zmysle. Zároveň vyzdvihol obrovské zásluhy archeológa Múzea Mateja Korvína pri Maďarskom národnom múzeu Pétera Grófa na bádaní tvorby oslávenca, ktorý je od roku 1999 neúnavným organizátorom aktivít zameraných na šírenie životného diela J. Viktorina.

 - Hovorí sa, že slávne osobnosti neoslavujeme iba pri príležitosti ich okrúhlych výročí... Takto je to aj v prípade Jozefa Viktorina, oslávenie ktorého vo Vyšehrade začína byť už novodobou tradíciou, - uviedol ďalší z organizátorov, riaditeľ SIB Gabriel Hushegyi. Vyzdvihol pritom dve veľmi významné ponaučenia z činnosti a tvorby Viktorina, a síce ako môže niekto v jednom štáte jednako slúžiť štátnej idei a obhajovať pritom aj práva svojej národnosti.

- Ako vyšehradský kňaz mohol pracovať za slovenské národnostné práva, mohol prispieť do slovenskej kultúry, vydať slovenské publikácie a zároveň v znamení dvojitej, resp. viacerej identity sa mohol stotožniť s uhorskou štátnou ideou. Tým, čo vytvoril na poli ochrany kultúrnych pamiatok alebo v oblasti turizmu, sa zaradil medzi moderne zmýšľajúce osobnosti svojej doby tak v slovenských, ako aj v maďarských kruhoch, - dodal G. Hushegyi. Zároveň poukážuc na rok Ľudovíta Štúra prízvukoval, že odstupom času všetkých významných činiteľov treba hodnotiť podľa ich kultúrno-historického významu. Musíme si ich vážiť a musíme ich zaradiť na patričné miesto, kam patria. Po položení vencov k pamätnej tabuli Jozefa Viktorina účastníci osláv navštívili aj miesto jeho večného odpočinku na miestnom cintoríne, kde tiež položili kytice úcty a vďaky. Archeológ Péter Gróf pripomenul, že dielo Viktorina dodnes inšpiruje kultúru Vyšehradu a inklinuje jeho obyvateľov k spolupráci so Slovákmi tak v Maďarsku, ako aj na Slovensku. Zároveň pri hrobe oslávenca sa zmienil aj o ostatných slávnych osobnostiach, ktoré sú pochované na vyšehradskom cintoríne, ako napr. známy maďarský básnik Lajos Áprily - jeho meno nesie aj miestna základná škola -, alebo bratislavský rodák Dr. Tibor Zsitvay, ktorý bol ministrom spravodlivosti, ale aj predsedom maďarského parlamentu a podobne ako Viktorin svojou činnosťou prispel do rozvoja turizmu a turistiky.

Pietny akt sa skončil občerstvením v Dome osvety kráľa Mateja Korvína, hostiteľom bol riaditeľ inštitúcie Tamás Mikesy.

CSL

Foto: autor