Svätý Róchus, ako aj svätá Rozália z Palerma sú patrónmi boja proti morovej epidémii. Často sú na sakrálnych pamiatkach spolu aj stvárnení, dokonca existujú kaplnky, ktoré sú zasvätené im obidvom. Napr. v Budapešti v blízkosti Námestia Lujzy Blahovej sa nachádza nemocnica s kaplnkou, známe ako Róchove, avšak v skutočnosti kaplnka bola zasvätená obidvom svätcom.

Sv. Róchusa pokladajú za ochrancu lekárov, lekárnikov, kamenárov, chorých na mor, choleru a iné nákazlivé ochorenia.  Sviatok má 16. augusta, v deň jeho úmrtia. Róchus alebo Róch sa narodil v Montpellier vo Francúzsku roku 1295. Pochádzal z bohatej rodiny, ale už v mladosti svoj majetok rozdal a stal sa františkánom. Ako mních odišiel do Talianska, kde opatroval obete morovej epidémie. Nakoniec sám ochorel, ale pomocou psa, ktorý mu nosil jedlo a olizoval rany, sa vyliečil. Preto bývajú často jeho podobizne zobrazované so psom. Potom sa vrátil do rodného mesta. Keďže ho tam nespoznali, pokladali ho za nepriateľského vyzvedača. Tak sa dostal do väzenia, kde v roku 1327 zomrel. Až po smrti zistili jeho totožnosť. Jeho častým druhom na súsošiach či na obrazoch je tretí patrón proti moru, svätý Šebastián.

Chorváti si po pokresťančení určili sv. Rócha za patróna svojej krajiny. Jemu zasvätené kaplnky môžete navštíviť na Slovensku o. i. v Chtelnici či v Novom Meste nad Váhom, v Maďarsku napríklad v Santove, Tárnoku alebo vo Vacove. V Segedíne je po ňom pomenovaná jedna celá mestská časť, kde sa nachádza aj kostol sv. Rócha.

Svätá Rozália z Palerma, panna a pustovníčka, je patrónkou proti epidémii, moru; sviatok má 4. septembra, v deň jej úmrtia.

O svätej Rozálii nemáme veľa životopisných údajov. Na základe tradícií, malieb a spisov môžeme usudzovať, že sa narodila v rokoch 1100-1130 na zámku Olivella pri Pergame na Sicílii. Bola dcérou kniežaťa Sinibalda, ktorý bol v službách normanského kráľa Rogera II., a Rózy, ktorá pochádzala z rodu Charlemagne. Rodičia ju chceli vydať, no ona o to nemala záujem. Keď ju nútili, ušla z paláca do jaskyne v neďalekej hore pri Bivoni. Tam žila život plný pokánia a zriekania. Neskôr prešla do blízkosti vrchu Monte Pellegrino pri Palerme. Zomrela asi v roku 1160. Jej pozostatky preniesli v roku 1624 do katedrály v Palerme. Pápež Urban VIII. roku 1630 zaradil jej meno do rímskeho martyrológia (zoznamu svätých). Nevie sa, či patrila do nejakej rehole alebo nie. Baziliáni ju majú zaradenú vo svojom martyrológiu ako členku rehole. Často sa zobrazuje ako baziliánka s gréckym krížom v ruke. Jaskyňu pri Bivoni navštevuje mnoho pútnikov. Jej atribúty sú lebka, jaskyňa, ruže. Svätá Rozália býva zobrazovaná v ctihodnom rúchu s ružovým vencom na hlave, ako leží mŕtva v jaskyni, alebo ako sa modlí pred krížom. Svätej Rozálii z Palerma sú zasvätené kaplnky napr. na Slovensku v Pezinku a Košiciach, alebo v Maďarsku v Ostrihome a Segedíne, kde sídli miestna gréckokatolícka cirkevná obec.

CsL

Foto: autor, internet