V roku zasvätených sme putovali k zasväteným
Tento rok prežívame Rok zasväteného života a pri tejto príležitosti zorganizoval Náboženský a sociálny výbor Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v spolupráci so Slovenskou samosprávou XI. obvodu Budapešti – Nový Budín v dňoch 27. až 29. augusta 2015 pútnický zájazd na Slovensko. Vedúcou zájazdu bola predsedníčka výboru Ildika Klauszová Fúziková a 45 putujúcich - rímskokatolíkov z Budapešti, Čemeru, Dabašu - Šáre, Kestúca, Malej Tarče a Santova – sprevádzal aj kantor Michal Tóth z Čemeru.
Cestou do Banskej Štiavnice sme sa modlili Anjel Pána, modlitbu Posvätného ruženca, litánie a spievali slovenské náboženské piesne.
Najprv sme sa zastavili pri Kalvárii, kde nás privítal predseda Združenia Kalvárskeho fondu Juraj Bačík, ktorý nás sprevádzal a oboznámil nás s históriou Kalvárie a mesta. Unikátny barokový komplex sakrálnych objektov na kopci Scharffenberg (Ostrý vrch) bol vybudovaný v rokoch 1744-1751. Kalvária je jedna z najpôsobivejších krajinných dominánt Banskej Štiavnice. Iniciátorom jej vybudovania bol jezuitský páter František Perger. Jej stavba je originálna – tvorí ju 19 kaplniek, 2 kostoly, objekt Svätých schodov a súsošie Sedembolestnej Panny Márie pod krížom. Zmyslom vybudovania kalvárie bolo sprítomňovanie udalostí Ježišovho umučenia prostriedkami výtvarného umenia – maľbami, sochami, reliéfmi, ktoré veriacim pomáha precítiť obsah a vieroučný význam jednotlivých zastavení Krížovej cesty.
Po prehliadke a pobožnosti na Kalvárii sme mali svätú omšu vo farskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie.
Druhý deň sme putovali do Skalky pri Trenčíne, ktorá sa považuje za jedno z najstarších pútnických miest na Slovensku.
„Kresťan, rád na Skalku putuj, cesty, času neľutuj... “ to sú počiatočné slová piesne, autorom ktorej je niekdajší skalský farár Pavel Uhrín. Tieto slová veľakrát zazneli na tomto pútnickom mieste z úst veriaceho ľudu, ktorý sem prichádzal oddávna z okolitých obcí i vzdialenejších miest – z Čiech, Poľska a bývalého Uhorska.
- Tento rok prežívame Rok zasväteného života a z tohto pohľadu je Skalka naozaj originálna. Pútnici si tu ctia pamiatku dvoch mníchov, pustovníkov - sv. Andreja-Svorada a Beňadika, čo je výnimočné. Všetky ostatné pútnické miesta sú zasvätené Panne Márii, - vysvetľoval nám miestny duchovný, správca farnosti Peter Beňo, ktorý slúžil svätú omšu v Milostivom kostole sv. Andreja-Svorada a Beňadika. Zdôraznil, že toto pútnické miesto je známe už od 11. storočia. Vdp. Peter Beňo nám priblížil život oboch mníchov. Spoľahlivé správy o svätých pustovníkoch máme z legendy Život svätých pustovníkov Svorada vyznávača a Beňadika mučeníka, ktorú napísal ich súčasník, päťkostolský biskup, bl. Maurus v rokoch 1064-1070. Svorad bol pôvodom Poliak a okolo r. 1020 prišiel do benediktínskeho kláštora sv. Hipolyta na Zobore, kde ho prijal opát Filip, od ktorého dostal i rehoľné meno Andrej. V pustovni na Skalke pri Trenčíne žil pravdepodobne až vtedy, keď v starobe dostal mladého pomocníka a učeníka, mnícha Beňadika. Svorad zomrel okolo r. 1030 a jeho telesné pozostatky sú uložené v Nitrianskej katedrále sv. Emeráma. Sv. Beňadik po smrti svojho učiteľa sa rozhodol bývať na tom istom mieste. Tri roky podľa jeho príkladu viedol veľmi prísny život. Tu ho prepadli zbojníci, zviazali ho a hodili do rieky Váh. Jeho telo pochovali tiež v Katedrálnom chráme sv. Emeráma v Nitre. Obidvaja svätí sú hlavnými patrónmi Nitrianskej diecézy. Poznamenávame, že sv. Andrej-Svorad a sv. Beňadik boli kanonizovaní za pápeža Gregora VII. v tom istom roku (1083), ako aj sv. Štefan Uhorský, sv. Imrich a sv. Gerhard.
Po svätej omši všetci pútnici prijali z rúk celebrujúceho kňaza osobné požehnanie relikviou sv. Beňadika.
Potom sme si pozreli areál benediktínskeho kláštora a vypočuli sme si dôkladný výklad sprievodkyne Veroniky Žárskej. Každé pútnické miesto má svoje čaro a čaro Skalky chytí za srdce doslova každého. Je to história a duchovnosť, ktorá dýcha z múrov kostola, kláštora a jaskyne, pristaví pútnika a spomalí jeho krok k modlitbe a meditácii.
Na tretí deň pútnického zájazdu sme zavítali do Bratislavy, do Horského parku, kde sme na Hlbokej ceste prešli na Kalváriu. Výnimočnou robí túto časť hlavného mesta aj Lurdská jaskynka – pútnické miesto v pešom dosahu od historického jadra mesta a predsa v očarujúcom tichu prírody v priestore bývalého kameňolomu. Najprv sme sa pomodlili Radostný ruženec pri Lurdskej jaskynke. Potom nám bratislavský pomocný biskup J. E. Mons. Jozef Haľko priblížil dejiny Lurdskej jaskyne. S myšlienkou vybudovania jaskynky prišla grófka Gabriella Szapáryová potom, ako sa hlboko dotknutá vrátila z púte vo francúzskych Lurdoch. Túžila, aby aj doma v Prešporku bolo miesto úcty, stretávania sa a putovania k Panne Márii. Jej odovzdanie sa uskutočnilo 4. augusta 1881. Dominantu celého objektu, lurdskú mariánsku sochu, darovali robotníčky miestnej textilnej továrne. Sochu slávnostne posvätili 18. septembra 1892 pri príležitosti každoročnej pripomienky založenia prešporskej Kalvárie. Vďačnosť za vypočutie modlitieb prednesených na tomto mieste vyjadruje 4212 kamenných platní s rozličnými modlitbami, prosbami a vďakyvzdaniami a to v 12 jazykoch a zo 197 rôznych miest.
Z Lurdskej jaskyne sme vyšli na Kalvársky vrch, kde je Kostol Panny Márie Snežnej, v ktorom nám J. E. Mons. Jozef Haľko celebroval biskupskú svätú omšu a na záver nám udelil biskupské požehnanie.
Požehnaná bola naša tohtoročná púť, veď to bol pre nás milostivý čas, v ktorom človek objavuje sám seba a spoznáva nesmiernu Božiu lásku. Samozrejme, každé pútnické miesto je predovšetkým miestom modlitby a duchovného obohatenia, aby náš život zodpovedal hodnotám, ku ktorým sa hlásime, k našim slovenským kresťanským koreňom. Na Slovensku sme načerpali silu z každodenných pobožností a sviatostí – najmä z Eucharistie.
Pútnický zájazd finančne podporili Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Slovenská samospráva XI. obvodu Budapešti a Ministerstvo ľudských zdrojov.
Ildika Fúziková
Foto: autorka
