V poslednú augustovú nedeľu na bohoslužbe slovenských evanjelikov v Budapešti hostiteľská farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová privítala hostí zo Slovenska. V tento horúci letný deň zavítali do malého kolektívu senior šarišsko-zemplínskeho seniorátu, zborový farár v Bardejove Ján Velebír, námestná farárka v Bardejove Anna Velebírová a presbyterka cirkevného zboru v Kežmarku Eva Ciriaková.
Pri tejto príležitosti v Budapešti kázala farárka Anna Velebírová, ktorá na základe odkazu z Biblie, 39. kapitoly z Prvej knihy Mojžišovej poukázala aj na paralely osudu Jozefa, ktorého svoji predali faraónovmu dvoranovi, a osudu Ježiša Krista. - Hospodin bol s Jozefom, takže sa mu darilo u egyptského pána a ten ho ustanovil za dozorcu svojho domu, ktorý bol požehnaný Hospodinom pre Jozefa. Tak ako Jozef prijal poníženie ako cestu Božiu, tak aj Ježiš prijal horký kalich svojho utrpenia ako jedinú cestu vykúpenia sa. Jozef sa v celom svojom živote snažil zachovať mravnú a duchovnú čistotu, pán Ježiš bol v tomto ohľade dokonale čistý. Napokon Jozef zobral celú svoju rodinu k sebe do hojnosti..., podobne aj pán Ježiš vezme celú svoju rodinu, svojich veriacich k sebe, aby nám dokázal, že sa na nás nehnevá za naše hriechy, ale nám odpúšťa, lebo nás má rád... – zhrnula pani farárka z Bardejova.
Čo môže byť odkazom tohto príbehu z Biblie pre súčasnosť, pre nás, ktorí zápasíme s ťažkosťami modernej doby?
- Jozef sa vo svojej situácii správal múdro a svedomito. Uvedomoval si, že hoci je ďaleko od domova, od milujúceho otca Jákoba, stále má za sebou nebeského Pána Boha. Božia prítomnosť, Božia pomoc a Božie požehnanie to boli, čo pomohli Jozefovi obstáť v tejto náročnej skúške. Jozef je pre nás veľmi dobrým príkladom človeka, ktorý sa nevzdáva... V živote sa aj nám niekedy stáva, že sa ocitneme v podobnom položení, – dodala A. Velebírová.
Pritom, ako uviedla pani farárka, ani v ťažšej situácii, akou je napríklad nezamestnanosť alebo choroba v rodine, podobne ako Jozef nesmieme zabúdať na Božiu prítomnosť v našom živote a aj v takýchto situáciách môžeme obstáť statočne a svedomito. Občas práve najťažšie životné skúsenosti sú tie, ktoré nás pohnú ďalej na našej ceste a ich prostredníctvom sa dostaneme aj bližšie k Bohu...
Po nedeľňajšej službe Božej budapeštianski veriaci sa mali možnosť zoznámiť aj s aktívnou činnosťou svojich bratov a sestier v Bardejove a v jeho okolí. Ako ich informoval senior Ján Velebír, ktorý počas kázne hral na organe, v súčasnosti s manželkou slúžia vo veľkom zbore, ale majú skúsenosti zo služby v menej početných kolektívoch a dobre poznajú aj život slovenských evanjelikov za hranicami Slovenska. Cestou do Vojvodiny za rodinou sa preto veľmi radi zastavili v Budapešti, aby povzbudili miestnych Slovákov vo viere a vytrvaní. Zároveň odovzdali knižné dary budapeštianskemu zboru, v mene ktorého sa podobnými darmi poďakovala za duchovnú potravu H. Gulácsiová Fabuľová. V mene slovenských evanjelikov z Veľkej Tarče - ktorí pripravili na augustovú nedeľu chutné domáce koláče - odovzdala publikáciu o ich živote v slovenskej obci v blízkosti hlavného mesta Mária Galántaiová.
Hostia zo Slovenska sa pred odchodom do Kysáča zoznámili s pamätihodnosťami Budínskeho hradu.
csl
Foto: autor