Stretnutie slovenských evanjelikov z okolia Pešti vo Veľkej Tarči

Stretnutie slovenských evanjelikov organizuje Spolok Slovákov z okolia Pešti Dolina každý druhý rok, striedavo sa totiž stretávajú katolíci a evanjelici tohto regiónu. Hostiteľkou tohtoročného celodňového programu bola slovenská obec v blízkosti hlavného mesta Veľká Tarča.

Požehnanie obnoveného Lapidária

Podujatie sa začalo na miestnom cintoríne, kde sa veriaci zišli okolo obnoveného Lapidária, v ktorom sa nachádzajú starodávne náhrobné kamene s maďarskými a slovenskými nápismi. Je tu aj nový pamätný stĺp s nápisom, ktorý nás aj v slovenskom jazyku upozorňuje na to, že nesmieme zabudnúť na našu minulosť. Lapidárium vytvorila miestna slovenská samospráva už dávnejšie, ale jeho obnova sa mohla uskutočniť iba nedávno vďaka podpore Obecnej samosprávy vo Veľkej Tarči a Slovenskej samosprávy Peštianskej župy. Slovenská evanjelická farárka zo Sarvaša Alžbeta Nobiková sa prihovorila slovami Žalmu 121:

– …(6) slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci. (7) Chrániť ťa bude Hospodin pred každým zlom, On bude chrániť tvoju dušu...

Zišli sme sa tu, aby sme si pripomenuli svojich predkov, ktorí do tejto obce prišli pred 300 rokmi... – pokračovala a položila otázku: - Dokážeme my vôbec pochopiť význam týchto rokov? Historicky určite áno, ale či sme schopní precítiť to, čo mohli prežiť naši predkovia predtým, ako sa vybrali na túto neľahkú cestu, opustili svoje pôvodné domovy a usadili sa v týchto končinách, vo viacerých obciach a mestách... Práve na toto nás upozorňuje nápis pamätného stĺpu: Neslobodno zabudnúť... Nesmieme zabudnúť na tých ľudí, ktorí v početných domoch zasadli okolo stola, na ktorom svietili „viharke“ (lampáše) a celá rodina spolu uvažovala nad tým: ísť, či neísť? Budeme tam mať dostatok zeme, dostaneme to, čo nám sľúbili? A ak rodičia s nami nepôjdu, budeme tam mať pomoc, oporu? – pýtali sa jeden druhého a napokon mnohí sa rozhodli odísť aj za cenu, že sa roztrhli rodiny. Odchádzajúce vozy sprevádzali plač a bolesť. Na dlhú cestu si okrem kolovratov a korýt vzali aj Tranosciá, pretože vedeli, že tam, v tej cudzej zemi, ich bude chrániť Boh, budú ich živiť slová z Biblie a Ježiš bude večne s nimi... Verili v to, že im v novom domove bude dobre a hneď ako sa usadili začali odovzdávať to, čo aj oni dostali od svojich, čo im bolo najvzácnejšie – vieru a poznanie... – zdôraznila A. Nobiková a dodala, že ona osobne prvýkrát precítila tieto predpokladané situácie, keď si sadla do lavice v hrabovskom kostole, pretože jej stará mať sa volala Hrabovská. Následne sarvašská farárka, ktorá má dobré kontakty s Veľkotarčanmi od roku 1962, požehnala obnovené Lapidárium.

Bohoslužba vo veľkotarčianskom evanjelickom kostole

Účastníkov stretnutia evanjelikov v kostole pozdravil miestny farár György Baranka, zvlášť privítal generálneho biskupa ECAV na Slovensku Miloša Klátika a jeho manželku, farárku Oľgu Klátikovú, generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi v Maďarsku (ECM) Pétera Gáncsa, ako aj farárky Hildu Gulácsiovú Fabuľovú (Slovenský evanjelický zbor v Budapešti), Alžbetu Nobikovú a farára z Cinkoty Istvána Vetőa. Péter Gáncs popri 300-ročnej spoločnej minulosti Slovákov a Maďarov v hostiteľskom regióne zdôraznil v mesiaci reformácie aj 500-ročné spoločné korene evanjelikov, darom ktorej je aj skutočnosť, že každý národ má právo modliť sa a počúvať, resp. čítať Slovo Božie vo svojej materinskej reči. Zároveň pripomenul, že zvlášť sa teší dnešnému stretnutiu, pretože 16 rokov slúžil vo Veľkej Tarči a s pánom biskupom Klátikom majú už 25 rokov priateľské vzťahy. Miloš Klátik slúžil kedysi v Petržalke a tieto cirkevné zbory, ako aj ich spevokoly, mali v tých rokoch úspešné družobné kontakty. P. Gáncs požehnal slávnostné zhromaždenie slovami hymny Slovákov v Maďarsku „Daj Boh šťastia tejto zemi...“.

Na bohoslužbe, ktorá prebiehala paralelne po slovensky i po maďarsky, Slovo Božie kázal generálny biskup ECAV Miloš Klátik. V prehľade histórie takých silných evanjelických kolektívov, akými sú v regióne napr. Cinkota alebo Veľká Tarča, biskup vyzdvihol prvého farára osamostatneného veľkotarčianskeho zboru, ktorým bol Gabriel Stehlo so slovenskými koreňmi, siahajúcimi až do Brezna.

Základom jeho zvesti pre sviatočné zhromaždenie boli verše (34-40) z 22. kapitoly z Evanjelia Matúša:

„(...) pokúšal ho touto otázkou: Majstre, ktoré je veľké prikázanie v Zákone? Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou! To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý Zákon aj Proroci...“

Ako generálny biskup ECAV uviedol, spája nás všetkých kresťanská viera, láska k Pánu Bohu i láska k blížnym: „A tá naša viera, aj keď je mnohokrát veľmi nedokonalá, ale dokonalá a večná je Božia láska (...) text nám pripomína poslušnosť lásky k Pánu Bohu, ale aj k blížnym...“

– Toto vyznanie nestačí len opakovať každodenne, ráno alebo večer, ale má sa stať aj osobným vyznaním človeka, ktorý si uvedomuje, že Pánu Bohu patrí jeho slovo, bázeň i láska. Má to byť – ako to počúvame z Božieho slova – láska nesebecká, nevypočítavá, láska z celého srdca, teda má vychádzať z celého centra ľudskej bytosti. Láska z celej duše, teda láska, ktorá je životnou skutočnosťou; z celej mysle, teda láska, ktorá má vychádzať z nášho vnútra a máme do nej vkladať celú silu svojej vôle. Láska k Pánu Bohu zahrňuje aj úplnú dôveru, úctu, poslušnosť... Ale tá vďačnosť a poslušnosť má byť dobrovoľná, nie vynútená... Láska k Pánu Bohu je len odpoveďou na jeho veľkú, nesmiernu lásku k nám... – vyzdvihol Miloš Klátik. Pritom, ako pokračoval, Ježiš vo svojej odpovedi v citovaných veršoch z Evanjelia Matúša stavia prikázanie lásky k Bohu a lásky k blížnemu na najvyššiu úroveň, ako jeden nerozdeliteľný celok... Kto je nám blížny? Človek si ...môže postaviť a zostaviť takú definíciu blížneho, ktorá ho klamlivo oslobodí od služby lásky... Pán Ježiš nevytvára definíciu, ale celým svojím životným postojom i podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi hovorí, že „mojím blížnym je každý človek, ktorý potrebuje aj moju pomoc.“ Nemáme sa pýtať, kto je môj blížny, ale kde a kedy ma udalosti života volajú, aby som aj ja bol blížnym. Pán Ježiš v tomto zmysle zrúca všetky múry a priťahuje účinnú a pomáhajúcu lásku každému človeku, ktorý pomoc potrebuje, nech je to ktokoľvek, ...hoci aj nepriateľ, – zdôraznil generálny biskup ECAV pred veľkotarčianskym zhromaždením.

K slávnostnému duchu bohoslužby prispel miestny cirkevný spevácky zbor Slnko.

Ďalšie programy stretnutia

Účastníci tohtoročného stretnutia slovenských evanjelikov z okolia Pešti, na ktoré zavítali aj predsedníčka Náboženského a sociálneho výboru CSSM Ildika Klauszová Fúziková, predseda Slovenskej samosprávy Peštianskej župy Csaba Ondrej Aszódi a predsedníčka Spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Zuzana Szabová, si po bohoslužbe mohli vybrať z ďalších programov. Vo Veľkej Tarči sa konala vernisáž výstavy oltárnych obrusov, ako aj 21. národnostný deň, o ktorých vás informujeme v osobitných príspevkoch.

CsL

Foto: autor