Logo

100. výročie úmrtia Daniela Bacháta - Odkaz do budúcna

Kategória: Náboženstvo

100. výročie úmrtia Daniela BachátaOdkaz do budúcna

 

 

V sídle Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti,Lutherovom dvore, usporiadali 29. septembra spomienkovú konferenciu pri príležitosti 100. výročia úmrtia Daniela Bacháta, evanjelického biskupa, významného činiteľa peštianskych Slovákov na prelome 19. a 20. storočia.

 

Spomienková konferencia a slávnosť

pri príležitosti 100. výročia úmrtia Daniela Bacháta

Podujatie druhý deň pokračovalo slávnostnou bohoslužbou a odhalením nového náhrobníka D. Bacháta na Kerepešskom cintoríne, kde bolo zverejnené aj Vyhlásenie Rady biskupov Ev. cirkvi v Maďarsku o maďarsko-slovenskom uzmierení.

Daniel Bachát sa narodil v roku 1840 v Ratkovej. Po stredoškolských štúdiách v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Prešove navštevoval prešovskú evanjelickú teologickú akadémiu a štúdium teológie dokončil vo Viedni. Po pôsobení v Hybiach ho zvolili za farára v Pribyline, kde bol organizátorom kultúrneho života. Roku 1873 ho zvolila slovenská ev. cirkev v Pešti za farára a o rok neskôr sa stal seniorom. Aj v tomto prostredí sa venoval literárnej a národnej práci. Pričinil sa o oživenie činnosti Slovenského spolku v Pešti a založenie časopisu Dunaj (1874). Na sklonku života (1905) sa stal biskupom banského dištriktu.

Na konferencii venovanej jeho pamiatke záujemcov o život a tvorbu tejto významnej osobnosti slovenskej pospolitosti v Pešti pozdravila predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová, ktorá je zároveň presbyterkou Slovenského ev. cirkevného zboru v Budapešti, kolektívu, ktorý sa v posledných rokoch pod vedením farára Atilu Spišáka stal neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života Slovákov v hlavnom meste Maďarska.

- Nazdávam sa, že názov konferencie Odkaz do budúcna výstižne znázorňuje, že sa nechceme zaoberať iba s minulosťou, ale aj s tým, čo zasiali naši predkovia a ako to má slúžiť budúcnosti..., - pozdravil prítomných biskup Južného dištriktu Evanjelickej cirkvi v Maďarsku Péter Gáncs a dodal: - Budúcnosti má slúžiť aj naše vyhlásenie o zmierení dvoch národov. Aj evanjelickej cirkvi záleží na tom, aby sme žili vedľa seba v pokoji a mieri, aby sme dokázali spolupracovať...

 

  

 

Na oslavy zavítal aj biskup Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Igor Mišina, ktorý informoval prítomných o spomienkových oslavách D. Bacháta v jeho rodisku, v Ratkovej. Zároveň pripomenul: - Na konferencii budeme spomínať, budeme hodnotiť, niečo si určite budeme brať pre súčasnosť z diela tejto veľkej postavy, ale čo je najdôležitejšie, čo aj on zvestoval: Lebo nik nemôže položiť iný základ, okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus...

Na odbornej konferencii, ktorú moderovala univerzitná profesorka Anna Divičanová a milým prekvapením ktorej bolo, že sa na nej zúčastnila aj pravnučka D. Bacháta zo Slovenska Danica Štubňová, vystúpili s prednáškami odborníci z Maďarska i zo Slovenska. Znalkyňa histórie budapeštianskych Slovákov Anna Kováčová sa venovala významu osobnosti Bacháta ako duchovného pastiera, ako aj aktívneho národovca, ktorý celý život bol praktickým osvetovým pracovníkom a národným buditeľom. Dušpastiersku činnosť Bacháta pred peštianskym obdobím zhrnula vedecká pracovníčka Archívu Matice slovenskej Viera Sedláková. Prednášku Ivána Halásza o slovenskosti a uhorskosti Bacháta prečítala Katarína Királyová. Básnik Gregor Papuček sa zmienil o literárnej a prekladateľskej činnosti oslávenca, prítomní sa mohli dozvedieť m. i. detail, že bol prvým prekladateľom ruského klasika Turgeneva. Historik Géza Iván, znalec dejín Slovenského cirkevného zboru v Pešť-Budíne, opísal zázemie Bachátovho pôsobenia v meste, vrátane architektonických zaujímavostí. Miklós Czenthe podal prehľad systému súdobej evanjelickej cirkvi. Pri rozbore cirkevnej služby Bacháta vyzdvihol fakt, že jeho osobnosť predbehla svoju dobu, jeho činnosť v riadení zboru svedčí o schopnostiach manažéra v dnešnom slova zmysle. Záverom sa účastníkom konferencie prihovoril farár hostiteľského zboru Atila Spišák, ktorý zdôraznil, že napriek stagnácii a úpadku cirkevného zboru budapeštianskych slovenských evanjelikov po predaji kostola štátu v roku 1965, v posledných rokoch malá, ale oduševnená hŕstka ľudí je nádejou, že aj v budúcnosti bude fungovať ako misijný kolektív. Zároveň pripomenul, že kým Pamiatkový úrad, zohľadňujúc snahu maďarských a slovenských vládnych orgánov vytvoriť z kostola akési kultúrne a spoločenské centrum Slovákov, sa vyjadril, že budova môže fungovať výlučne ako kostol a nemôže byť vnútorne prestavaná, v súčasnosti v interiéri kostola prebiehajú rekonštrukčné práce a budujú v ňom nové poschodia. Podľa informácií firmy bude v ňom zriadené Centrum bojových umení... Predsedníčka SSB Z. Hollósyová iniciovala obrátiť sa na vlády MR a SR a požiadať ich o riešenie situácie. Podľa G. Papučka vrátením budovy kostola Slovákom by sa maďarský štát mohol rehabilitovať za pričinenie neblahej situácie.

 

  

 

Sprievodným podujatím konferencie bola výstava dobových fotografií zo života slovenského evanjelického zboru v 19. a 20. storočí, medzi ktorými sa v hojnom počte nájdu rodinné fotografie farára Martina Morháča, následníka D. Bacháta na čele zboru. Expozíciu v spoločenskej miestnosti zboru otvorila vedecká pracovníčka Maďarskej akadémie vied Orsolya Szabová.

Druhý deň osláv sa začal slávnostnou bohoslužbou pred početnými veriacimi. Biskup Igor Mišina vo svojej kázni, odvolávajúc sa na Jána Kollára, že „národnosť a nábožnosť sú sestry“, povzbudzoval malý kolektív k pokračovaniu v začatej práci a zdôraznil, že napriek množstvu starostí nestrácajme iskru. - Premýšľanie a modlitba povzbudzuje k novej horlivosti a novej službe... a podobne ako Daniela Bacháta, ktorý sa dostal z malej dediny do veľkomesta, aby slúžil kolektívu slovenských evanjelikov, pán Boh povoláva každého z nás ku konkrétnej službe. Otvorením si sŕdc a načúvaním jeho Slova je na nás, aby sme si uvedomili poslanie nášho života...

Vyvrcholením dvojdňových spomienkových osláv bola posviacka náhrobného kameňa Daniela Bacháta na kerepešskom cintoríne, ktorý dal obnoviť Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor Budapešti s podporou Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a Evanjelickej cirkvi v Maďarsku (ECM). Po sviatočnom pochode účastníkov od vchodu cintorína k miestu odpočinku D. Bacháta za sprievodu piesní Speváckeho zboru Ozvena náhrobník s citátom „Lebo svoje prosby nezakladáme na svojich zásluhách pred tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve„ posvätili a požehnali biskupi P. GáncsI. Mišina. Modlitby slúžili farári Pavol KutejAtila Spišák. Pri hrobe položili veniec úcty Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor Budapešti, ECAV, Južný dištrikt ECM, Celoštátna slovenská samospráva, Slovenský inštitút, Slovenská samospráva Budapešti, Slovenská samospráva VIII. obvodu a Úrad pre národné a etnické menšiny v Maďarsku. Popri slávnostných príhovoroch podpredsedníčky CSS Etelky Rybovej a výskumníčky Anny Kováčovej predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová vo svojom prejave zdôraznila, že budapeštianski Slováci pokračujú vo svojej niekoľkoročnej práci v rámci svojej samosprávy, ktorá sa zameriava aj na zmapovanie života a činnosti významných slovenských osobností v hlavnom meste a na uctievanie si ich pamiatky.

Pri hrobe Daniela Bacháta prečítali dvojjazyčné Vyhlásenie Rady biskupov Evanjelickej cirkvi v Maďarsku o maďarsko-slovenskom uzmierení, ktoré Ministerstvo zahraničných vecí MR hodnotilo pozitívne ako gesto, z ktorého vyznieva pochopenie a pokoj.

(la-)

 

     

 

Vyhlásenie

Rady biskupov Evanjelickej cirkvi v Maďarsku

o maďarsko-slovenskom uzmierení

Rada biskupov - vzhľadom na znepokojujúce tendencie a nacionalistické atrocity v slovensko-maďarských vzťahoch - odcudzuje všetky prejavy roznecujúce nenávisť, ktoré urážajú práva a dôstojnosť iných národov či národných menšín. Odmietame všetky formy násilia a tmavej kampane na etnickom alebo náboženskom základe, na všetkých fórach verejného a cirkevného života.

Podporujeme riešenie konfliktov a historických rán pokojnou cestou na základe vzájomnej dobroprajnosti, medzinárodných právnych noriem a našej kresťanskej viery.

Kresťanská spolupatričnosť znamená také spoločenstvo, ktoré nás neoddeľuje, ale spája v Kristovi. Odlišné kultúrne a národnostné tradície neohrozujú, ale obohacujú naše cirkvi a národy. Dôležitou skúsenosťou historického dedičstva Evanjelickej cirkvi v Maďarsku je sila bratského spoločenstva Slovákov, Maďarov, Nemcov a Slovincov, ktorá čerpá zo spoločnej viery v Krista.

Vyzývame členov našej cirkvi a slovenskej bratskej cirkvi k pokojnému spolunažívaniu, aby sme podporovali všetky dobroprajné snahy v záujme tejto záležitosti.