Evanjelická cirkev a. v. v Maďarsku a Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti ako členské cirkvi Svetového luteránskeho zväzu si na Službách Božích v evanjelických chrámoch 30. októbra pripomenuli nedeľu Svetového luteránskeho zväzu a 31. októbra Pamiatku reformácie, keď v roku 1517 Dr. Martin Luther pribil 95 výpovedí na bránu kostola vo Wittenbergu.
Každoročne si s radosťou a vďakou voči Pánovi cirkvi pripomíname požehnané dielo reformácie. Vyše 500 rokov od onoho pamätného dňa, keď „Znel tĺk dláta na dvere a svetu heslo novôt daná a nová sila vo viere.“ (M. Rázus) Áno, viera bola silou reformácie, ktorá dala silu odvahy Martinovi Lutherovi vykonať dielo obnovy cirkvi. Významnú udalosť si pripomíname aj my a pri tejto príležitosti sme medzi evanjelickými veriacimi pripravili anketu o tom, čo sa im vynorí v mysli pri slove reformácia.
„Hrad prepevný je Pán Boh náš, zbroj výborná i sila, z každej núdze vytrhne nás, ak by nás zachvátila; veď starý nepriateľ zničiť by nás chcel, veľká moc a klam, strašná jeho je zbraň; v svete nemá rovného.“
Juraj Bátovszki - starosta Čemeru a člen Slovenskej samosprávy v Čemeri:
- Pri slove reformácia premýšľam o Martinovi Lutherovi a jeho tézach, ktoré zmenili kresťanstvo. Reformácia znamená pre mňa dve veci. Jednou je Luther a reforma Božia v cirkvi pred 500 rokmi a druhou reformácia dnes - pokračujúca reformácia. Nepopierateľne Martin Luther zmenil nielen kresťanstvo, ale aj celý svet a jeho reformácia mala obrovský vplyv na vývoj celej Európy. Reformácia pre nás, evanjelikov, znamená nápravu, odstránenie nánosu poloprávd a neprávd, ktoré na cestu spasenia dlhé roky vŕšila nevedomosť, chamtivosť a túžba po moci. Reformácia je návrat k čistému evanjeliu, ktoré hlása večný život z Božej milosti, bez ľudských zásluh. Martin Luther môže byť veľkým osobným vzorom pre každého súčasného kresťana, lebo prostredníctvom reformácie ľudia dostali novú nádej, ktorou je odpustenie skrze milosť a lásku. Myslím si, že reformácia bola a je aj v súčasnosti veľmi potrebná, aby sa vzťah medzi Bohom a ľuďmi zmenil zo zákonného vzťahu na vzťah z milosti a lásky Božej.
Pod pojmom reformácia chápem vo všeobecnom zmysle slova vždy aj obnovu niečoho - napríklad vžitého starého poriadku, spôsobu myslenia, ale aj riadenia určitých vecí a záležitostí. Vždy by však malo ísť o vyšší stupeň pohľadu, chápania, ale aj riešenia reformovaného.
V takomto chápaní aj v súčasnosti by bola potrebná reformácia nielen v našej krajine, ale v celej Európe, ba na celom svete.
Nebuďme mlčiacou cirkvou, ktorá nesvedčí o svojej viere ani v rodine, ani v spoločnosti, ani v súkromí, ani na verejnosti, ktorá stratila „slanosť“. Naopak: buďme cirkvou, ktorá ku svojej viere pridáva živé svedectvo: „ ... lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie“. (Rím 10,10)
„Ak je však Boh s nami, kto môže byť proti nám?“ V týchto slovách je odkaz Lutherovej reformácie, aj dnes. Ide len o to, aby sme tento odkaz vážne brali, t. j. aby sme vo svojom živote vždy rátali s Bohom a Jeho prítomnosťou.
Alexander Kelemen - slovenský aktivista v Malom Kereši:
- Začiatkom 15. storočia v ideovo vzrušenej dobe nastala náboženská reformácia, ktorá pre nás, evanjelikov, znamená v prvom rade schopnosť zmeny. Túžba po obnove cirkvi sa prejavovala v najrôznejších hnutiach. Viera a vyznanie. Druhé vychádza z prvého. Tak to myslel reformátor Dr. Martin Luther, taký odkaz zanechala reformácia. Pozornosť sa sústreďovala na štúdium Svätého Písma. Myslím si, že najväčším výdobytkom reformácie o. i. je, že Služby Božie sa konečne konali zrozumiteľne - v materinskej reči veriacich. A my, slovenskí evanjelici žijúci v Maďarsku, sme sa zachovali a prežili tu stovky rokov vďaka svojmu duchovnému dedičstvu a materinskej reči. Našťastie v Malom Kereši mávame slovenské bohoslužby a je o ne záujem. My, kresťania, musíme dbať o to, aby reformácia nebola len historický pojem, ale aby sa stále uskutočňovala v nás a v našej slovenskej pospolitosti.
Mária Majerhofferová - presbyterka Slovenského evanjelického a. v. zboru v Budapešti a členka Slovenskej samosprávy V. obvodu Budapešti:
- Čo znamená pre mňa reformácia? Začiatok môjho evanjelického vierovyznania, patričnosť k evanjelickej cirkvi, jazyku a tradíciám mojich slovenských predkov. Viera mi je oporou v každodennom živote. Myslím si, že my, kresťania, musíme dbať na to, aby reformácia nebola len historický pojem, ale aby sa v nás stále uskutočňovala.
Teším sa tomu, že od roku 2003 mám v Slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Budapešti možnosť počúvať Slovo Božie v slovenskom jazyku, ako to robili moji predkovia v Békešskej Čabe. Som presbyterka cirkevného zboru a aktívne sa zapájam do služby. Som však smutná, že náš bývalý evanjelický kostol sa používa na svetské ciele.
Reformácia znamená pre mňa aj ekumenizmus. Hoci sme rozdielni, snažíme sa prekračovať konfesionálne hranice a zúčastňovať sa na ekumenických dialógoch s porozumením, veď nás spája kresťanská viera. Preto pokladám za dôležité rozvinúť hlbšie vzájomné ekumenické porozumenie a spoluprácu. Chvalabohu, prejavuje sa to aj v našej rodine, v ktorej sú aj katolíci.
Monika Szelényiová - presbyterka, predsedníčka Slovenského folklórneho zboru Lipa, slovenská učiteľka v Budapešti:
- Z domova som si priniesla kresťanskú vieru. V našej evanjelickej rodine nebola nedeľa nedeľou bez účasti na Službe Božej. Som hrdá, že môj starý otec bol dozorca a presbyter a aj ja, síce po dlhšej pauze, ale pokračujem v jeho šľapajach a vrátila som sa k viere a cirkvi. Som hrdá na to, že patrím k takému poslaneckému a cirkevnému zboru, v ktorom máme možnosť v ekumenickom kresťanskom duchu pestovať, rozvíjať a prehlbovať svoje národné a duchovné povedomie. Samozrejme, o to sa snažím ako slovenská učiteľka aj v budapeštianskej škole, kde všetci žiaci z mojej triedy chodia na hodiny náboženstva.
Som presvedčená, že v otázke kresťanskej viery a cirkevných vecí obrovskú úlohu zohrala práve reformácia navrhnutá Dr. Martinom Lutherom. Žiaľ, obsah Lutherovej reformácie pozná dosť málo kresťanov. Viera nestačí. Pravá viera je spoločenstvo so živým Ježišom Kristom, žije zo stvoriteľského slova, a toto slovo nielen ospravedlňuje vinníka, ale zároveň ho mení. Nevyhnutne musí prinášať ovocie. Viera bez ovocia nie je viera, preto jej následkom je aj vyznávanie, pokánie a vydávanie svedectva. Slovom i skutkom. Srdcom veríme a ústami vyznávame. To je jeden celok. Doma i na verejnosti. Napĺňajme odkaz reformácie: veriť a vyznávať, veriť a svedčiť.
Atila Spišák - farár Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti:
- Reformácia 2006, alebo čo znamená pre mňa Lutherova reformácia? Je to pre mňa veľmi zaujímavá a vážna otázka, lebo ide o vzťah medzi Kristom a mnou. Čiže ja to tak chápem, že moja reformácia musí hovoriť o tých najvzácnejších koreňoch, veď heslom reformácie je: „Naspäť ku koreňom. Ad Fontes“. Pre mňa to znamená, že každý deň by som sa mal pozrieť, hľadať, kontrolovať, kde, ktoré a aké sú moje korene, pritom revidovať, prispôsobiť sa a napraviť svoj život. Aké budú moje povinnosti z toho vyplývajúce, na čo môžem byť pyšný, kam musím alebo môžem smerovať? Najdôležitejšie by malo byť, aby som sa dokázal správať tak ako ozajstný kresťan, dobrý prívrženec Krista, ktorý môže ukázať dobrý príklad iným. Jednoducho, keď sa niekto rozhodne niečo vylepšiť, urobiť všetko pre to, aby to bolo lepšie, aby sa nerobilo zle ľuďom a žilo sa nám lepšie. Priznajme sa, vôbec to nie je ľahké. Veď poznáme realitu, veľakrát sme netrpezliví a netolerantní.
Pochádzam z jednoduchej slovenskej rodiny. Moji predkovia obrábali zem, pestovali rastliny a chovali dobytok. Boli to pokorní ľudia pred Pánom Bohom, často, pravidelne sa modlievali, spievali nábožné piesne nielen v kostole, ale aj doma v rodine. Ľudia žili pokojným rodinným životom. Vtedy ešte nebola televízia, ktorá dnes rozdeľuje rodinu. Ľudia oveľa hlbšie pociťovali zodpovednosť za druhého ako to cítime my dnes. Zhovárali sa, spievali a modlili sa po slovensky. Toto naše dedičstvo nás zaväzuje k tomu, aby sme sa aj my pokúsili žiť podobný život. Snažme sa nájsť pre seba viac času, venovať sa jeden druhému. Potrebná je k tomu vytrvalosť, odhodlanie žiť nie konzumným, ale lepším, kvalitnejším životom. Toto je moja reformácia.