Logo

Terezínske hody - Hold pamiatke Šimona Klempu

Kategória: Náboženstvo

Terezínske hody Hold pamiatke Šimona Klempu

 

  

 

Je dlhoročnou tradíciou, že menšinové samosprávy VI. obvode Budapešti sa aktívne zapájajú do Terezínskych hodov, ktoré sa konajú pri príležitosti sviatku sv. Terézie.

Týmto veľkolepým trojdňovým podujatím sa samosprávy a obyvatelia Terezína lúčia s letom a zároveň vítajú jeseň, ale v prvom rade slávia hody, veď ich kostol je zasvätený sv. Terézii z Avily. Takisto sa stalo tradíciou, že tunajšia slovenská samospráva vyhľadáva významné osobnosti slovenských dejín, ktoré žili alebo pôsobili v tejto časti mesta a ktorým vzdáva hold umiestnením pamätnej tabule. Farár a novinár Ján Palárik má tabuľu v kostole, v ktorom pôsobil, a staviteľ Ján Nepomuk Bobuľa na paláci, ktorý postavil a v ktorom žil. Na tohoročných Terezínskych hodoch odhalili pamätnú tabuľu farára a novinára Šimona Klempu.

Sobotňajšie programy pripravili obvodné menšinové samosprávy. Na javisku na Hunyadiho námestí sa predstavilo desať národností žijúcich v VI. obvode. Slovenská samospráva pozvala na prezentáciu našej kultúry trio z Mlynkov (Pilisszentkereszt) Spievajúca mládež slovenská. Po perfektnom výkone nasledoval dlhotrvajúci aplauz, ktorý zohrial srdce každého Slováka prítomného na programe. Ostatné menšiny sa predstavili tiež na vysokej úrovni a národnostný deň obohatil všetkých divákov.

Po kultúrnom programe sa účastníci presunuli do Kostola sv. Terézie z Avily, kde sa konal slávnostný akt odhalenia pamätnej tabule spojený so svätou omšou. Úvodom predseda Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti Ladislav Petro privítal vzácnych hostí: mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša, zástupkyňu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelku Rybovú, zástupkyňu predsedníčky Slovenskej samosprávy Budapešti Ildiku Klauszovú Fúzikovú a delegáciu Matice slovenskej na čele s predsedom Krajskej rady MS Banskobystrického kraja Dušanom Kubinecom a historikom, bývalým riaditeľom Spolku sv. Vojtecha Štefanom Hanakovičom. Svätú omšu za Šimona Klempu celebroval jágerský arcibiskup István Seregély.

Po slávnostnej svätej omši prítomní odhalili v prednej časti kostola pamätnú tabuľu významného opáta. Š. Hanakovič vo svojom príhovore pripomenul, že Šimon Klempa v Budapešti vesloval proti prúdu, keďže sa postavil proti maďarizačným snahám veľmoci a vyvíjal pastoračnú činnosť hlavne v kruhu mládeže, ktorá bola najviac ohrozená.

 

     

 

Šimon Klempa sa narodil 24. októbra 1811 v Lakšárskej Novej Vsi v zemianskej rodine; jeho predkovia získali zemiansky titul od Leopolda I. ešte v roku 1685. Po úspešnom ukončení štúdií ho 28. októbra 1837 vysvätili za kňaza. Ako člen tretej generácie bernolákovcov sa usiloval, aby Slováci mali aj vlastné knihy a časopisy, ktoré by posilňovali ich vieru a pomohli im zachovať si rodný jazyk a národnú svojbytnosť. V tomto úsilí pokračoval od roku 1850 ako duchovný vo farnosti sv. Jozefa a neskôr aj po prevzatí farnosti sv. Terézie, kam prešiel 29. októbra 1854.

Bol prvým redaktorom Katolíckych novín. Počas jeho redaktorstva (1849-1851) noviny vychádzali v bernolákovčine; redaktorstvo od neho prevzal kaplán v kostole sv. Terézie Ján Palárik. Katolícke noviny vydával Spolok sv. Štefana, no s jeho edičnou činnosťou Šimon Klempa nebol spokojný, pretože bola formálna a pre potreby slovenských katolíkov nedostačujúca. Z tohto dôvodu s viacerými slovenskými národovcami, prevažne katolíckymi kňazmi, spolu s budínskym kaplánom Dr. Andrejom Radlinským zakladal Spolok sv. Vojtecha a pomohol obnoviť periodikum Cyril a Method. Po odchode Andreja Radlinského do Kútov za farára sa okolo Šimona Klempu sústredilo viacero oduševnených a organizačne vyspelých kňazov, ktorí sa zamerali na vydávanie a rozširovanie dobrých a lacných kníh, ktorými prehlbovali nielen náboženskú vzdelanosť svojich veriacich, ale aj poúčali ľud o všetkých jeho potrebách osobného i občianskeho života.

Toto úsilie na jednej strane prinášalo ovocie a radosť, no na druhej strane nevôľu politických vládnych kruhov, pretože v ňom videli prekážku svojich zámerov. Šimon Klempa horlivo kázal a veľmi dôrazne vystupoval najmä proti alkoholu, ktorý kazil najchudobnejších, ale pranieroval aj nespravodlivú sociálnu politiku i šírenie nemravnosti medzi mládežou. Úspechy v pastoračnej i v sociálnej starostlivosti si všímala aj cirkevná vrchnosť a v Šimonovi Klempovi videla opravdivého apoštola a záchrancu rodín a mládeže, preto mu v roku 1858 udelila titul tajného pápežského komorníka a v roku 1861 dostal titul prepošta de Ders.

Po založení Spolku sv. Vojtecha v Trnave (1870) sa pastoračná i ľudovýchovná aktivita Šimona Klempu ešte zvýraznila, čo bolo tŕňom v očiach maďarských vlastencov, ktorým prekážala najmä jednota Slovákov a ich vernosť sv. Otcovi. Na Klempu zaútočili vo vládnych novinách. Možno aj preto ho cirkevná vrchnosť dňa 21. marca 1886 vymenovala za kanonika chrámu sv. Mikuláša v Trnave. Spolok sv. Vojtecha prítomnosť Šimona Klempu v Trnave využil a na mimoriadnom valnom zhromaždení 11. novembra 1886 ho jednomyseľne zvolili za 2. podpredsedu.

 

     

 

Účastníci odhalenia pamätnej tabule Š. Klempu sa po slávnostnom akte presunuli na faru, kde sa konalo agapé. Ladislav Petro priblížil prítomným činnosť slovenskej samosprávy. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš nabádal Slovákov v Budapešti, aby iniciovali umiestňovanie pamätných tabúľ významných osobností slovenského verejného života. Zároveň sa poďakoval členom terezínskej slovenskej samosprávy za ich prácu.

Nedeľa patrila skôr deťom ako dospelým. Mohli si pozrieť bábkové divadlo, rôzne umelecké dielne, hudobné pásma, zúčastniť sa súťaže v kreslení, zasúťažiť si v kvíze zameranom na selektívny zber odpadu, alebo najznámejšiu základnú školu na Vörösmartyho Nebolo ľahké vybrať si spomedzi množstva sprievodných podujatí. Niektoré výstavy budú otvorené ešte niekoľko týždňov a aktivity nadväzujúce na hody budú pokračovať až do konca mesiaca.

Podujatie finančne podporili Terezínska verejná nadácia pre osvetu (TERMA), Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku a Celoštátna slovenská samospráva. Finančnú pomoc prisľúbila Matica slovenská v Martine.

(ef)