Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti si pripomenul 155. výročie úmrtia svojho niekdajšieho kazateľa Jána Kollára vedeckým sympóziom.
Budapešť ● Sympózium v Lutherovom dvore
Vždy som bola toho názoru, že hodnotiť osobnosti a udalosti z perspektívy niekoľkých rokov, alebo dokonca desaťročí a storočí, je podstatne jednoduchšie. Celkom iste to platí aj pre básnika, verejného dejateľa, evanjelického kňaza Jána Kollára. Názory na jeho osobnosť sa nerozchádzajú iba v prípade jeho hodnotenia zo strany maďarských a slovenských historikov, ale vyvoláva protiklady aj v kruhu slovenských odborníkov. Otec myšlienky slovanskej vzájomnosti, autor Slávy dcéry a Slovenských spievaniek, ktoré možno označiť ako prvé vedecké dielo venované slovenskému folklóru, pôsobil v evanjelickom cirkevnom zbore v Pešť-Budíne 30 rokov (1819-1849).
Do hlavného mesta Uhorska prišiel v čase, keď bola nemecko-slovensko-maďarská peštianska evanjelická cirkev rozhádaná, slovenskí veriaci nemali zabezpečené služby Božie v materinskom jazyku. Vďaka jeho neúnavnému boju sa zrodilo rozhodnutie o vytvorení samostatného slovenského cirkevného zboru a o vybudovaní kostola Slovákov na Kerepešskej ceste. Peštianski slovenskí evanjelici mu vďačili aj za otvorenie slovenskej cirkevnej školy, pre ktorú napísal čítanku a šlabikár. Tu napísal aj svoje hlavné diela, ktoré mali veľký vplyv na vtedajšiu slovenskú verejnosť. Ako sám tvrdil, „Pešť zo mňa urobila Kollára“. Dôsledne sa však pridržiaval idey jednotného česko-slovenského národa a slovenského variantu biblickej češtiny ako spisovného jazyka, čím sa dostal do konfliktu so stúpencami štúrovskej spisovnej slovenčiny. V marci roku 1849 prijal miesto profesora slovanskej archeológie na Univerzite vo Viedni, kde roku 1852 aj zomrel.
Celkom určite teda nebola náhoda, že Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti na čele s novou farárkou Hildou Gulácsiovou Fabuľovou si 24. novembra pripomenul 155. výročie úmrtia svojho niekdajšieho kazateľa vedeckým sympóziom. Význam a zároveň protirečivosť osobnosti J. Kollára prízvukovala aj moderátorka podujatia, profesorka Anna Divičanová z Univerzity Loránda Eötvösa. Početní hostia, v radoch ktorých sedeli aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, podpredseda Synody Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Dušan Balko, ako aj delegácia z Kollárovej rodnej obce Mošoviec na čele so starostom Jánom Žirkom, si mohla vypočuť pútavé prednášky o mnohotvárnej osobnosti Jána Kollára.
Profesor teológie, dnes už na dôchodku, Tibor Fabinyi priblížil kontakty Jána Kollára s významnými osobnosťami doby počas jeho peštianskych rokov. Riaditeľ Slovenskej národnej knižnice, docent Augustín Maťovčík hovoril o Kollárovej životnej dráhe a o jeho peštianskej činnosti, kým vedecký pracovník knižnice Dr. Miloš Kováčka zaviedol prítomných do sveta náročných a zároveň každodennému životu blízkych kázní evanjelického duchovného. Docent Univerzity Loránda Eötvösa Róbert Kiss Szemán načrtol paralelu medzi mýtusom pôvodu slovanského, resp. maďarského národa v prácach Jána Kollára a súdobého historika Istvána Horvátha. Zaujímavé boli informácie mladého maďarského historika Lászlóa Matúsa o kontaktoch Kollára so slovenským evanjelickým zborom v Pešti po jeho odchode do Viedne. Nový obraz o tejto významnej osobnosti slovenskej kultúry a politických dejín načrtla Anna Kováčová z Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, keď hovorila o konflikte medzi Jánom Kollárom a evanjelickým učiteľom Jánom Kadavým, prívržencom novej spisovnej slovenčiny. Portrét bývalého duchovného peštianskych evanjelikov dokreslila záverečná prednáška básnika Gregora Papučka.