Ešte sme vo veľkonočnom pôstnom období, ktoré sa začína Popolcovou stredou a trvá do Zeleného štvrtka, do svätej omše Pánovej večere. Počas pôstneho obdobia sa veriaci snažia častejšie zúčastňovať na slávení svätej omše a rôznych obradov.
Je to obdobie, keď viac rozmýšľame o Bohu, o jeho obete, o zmysle života, o láske, o svojich blížnych a aj o tom, akú kvalitu má náš život a čo môžeme urobiť pre to, aby sme žili lepšie. Keďže sa začína pomaly prebúdzať aj príroda, jar klope na dvere a kríky, stromy začnú kvitnúť, je veľa dôvodov na radosť a úsmev. Spýtali sme sa niekoľkých občanov, čo pre nich znamená toto obdobie, ako budú sláviť Veľkú noc a ktoré veľkonočné zvyky dodržiavajú vo svojich rodinách.
- Na najväčší kresťanský sviatok - Veľkú noc sa pripravujeme najmä duševne už počas pôstneho obdobia. Snažíme sa dodržiavať pôst, ktorý nás učí sebaovládaniu a vnútornej disciplíne. Predveľkonočné obdobie, Veľkonočné trojdnie (Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota), a Veľkú noc slávime každý rok rovnako, snažíme sa dodržiavať kresťanské zvyky, ktoré dodržiavali aj naši rodičia a starí rodičia. Častejšie chodíme do kostola, zapájame sa do pobožnosti krížovej cesty a do rôznych iných obradov v kostole. Vo Veľkonočný piatok a Bielu sobotu navštívime Boží hrob a zúčastníme sa veľkonočnej vigílie a vzkriesenia.
V tomto roku pravdepodobne strávime veľkonočné sviatky v dvojici, lebo naše deti so svojimi rodinami odcestujú. Nebudeme však smútiť, veď Veľká noc je časom radosti a plesania.
- My sme tradičná kresťanská rodina, preto sa snažíme dodržiavať všetky zvyky a tradície. Pokladám za veľmi dôležité predveľkonočné 40-dňové pôstne obdobie, počas ktorého máme možnosť na dôkladnú prípravu na najväčší kresťanský sviatok liturgického roka. Veď Veľká noc nie je iba jeden zo sviatkov. Je to sviatok sviatkov, ktorý skrýva v sebe tajomstvo zmŕtvychvstania, v ktorom Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou a stal sa našim spasiteľom.
Preto si myslím, že aj napriek tomu, že žijeme vo veľkom zhone, musíme si nájsť voľný čas pre svoju duchovnú obnovu. Čiže čítať Bibliu, chodiť na pobožnosti a viac meditovať o poslaní tohto veľkého sviatku. Ak to urobíme, ľahšie pochopíme toto dôležité posolstvo a Veľká noc nebude pre nás znamenať iba formálne vzkriesenie Ježiša Krista, jedenie veľkonočnej šunky, pondelkovú šibačku a oblievačku.
Máme tri deti: dcéry majú 18 a 16 rokov a syn 13. Spolu s manželkou sa počas celého roka snažíme dôstojne pripravovať a zapájať do kresťanského duchovného života. Počas pôstneho obdobia sa aj cez týždeň snažíme chodiť do kostola na svätú omšu, ktorá je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža, a posvätnou hostinou účasti na Pánovom tele a jeho krvi. Samozrejme, že syn aj miništruje. Počas Veľkého týždňa a najmä veľkonočného trojdnia sa zúčastňujeme spoločne na všetkých pobožnostiach - pašiách, krížovej ceste a rôznych veľkonočných obradoch, najmä na vzkriesení.
Samozrejme, snažíme sa pestovať aj naše slovenské veľkonočné zvyky, najmä čo sa týka manželky, ktorá pripravuje tradičné chutné veľkonočné jedlá pre celú rodinu. Cez sviatky navštevujeme aj rodinu. Čo sa týka veľkonočného pondelka, býva klasický, veselý, s maľovanými vajíčkami a kúpačmi. Ja chodím šibať s klasickým vŕbovým pleteným korbáčom a syn oblievať.
- Vyrástla som v tradičnej slovenskej kresťanskej rodine a stará mama a mama ma vychovávali tak, že sviatočné dni sa u nás automaticky spájali s návštevou kostola. Tieto zvyky dodnes dodržiavam. Počas pôstu jeme výlučne len pôstne jedlá. Na Kvetnú nedeľu sa zúčastníme na svätej omši a po nej na svätení bahniatok na slávnostnej procesii. Počas veľkonočného trojdnia sa zúčastňujeme všetkých obradov v kostole. Veľký piatok bývajú slovenské pašie a pobožnosť krížovej cesty na kalvárii. Biela sobota je dňom smútočného ticha. Vtedy zotrvávame pri Pánovom hrobe a rozjímame o jeho utrpení a smrti. Veľkonočná vigília už patrí k veľkonočnej nedeli, keď sa koná procesia na vzkriesenie.
Po tejto svätej omši sa koná požehnávanie jedál, čo je u nás tradičný veľkonočný zvyk. Do košíka zabalíme pletený veľkonočný koláč (vianočku), varenú údenú šunku, klobásu a natvrdo uvarené vajcia. Košík prikryjeme plátenným obrúskom, zvyčajne bielym alebo v príjemných pastelových odtieňoch s vyšívaným motívom, spätým s Veľkou nocou alebo jarou - kvety a podobne. Veriaci poukladajú košíky pred oltár tesne vedľa seba a kňaz žehná jedlá svätenou vodou a kadidlom.
Čo sa týka košíkov, tie sú rôznych tvarov a veľkostí. Väčšinou sú obdĺžnikové, okrúhle alebo oválne. Po svätej omši zjeme posvätené veľkonočné jedlo. Poobede dievčatá farbia kraslice a pred večerom sa rozveselí celá dedina, veď mladí, starí idú na veľkonočný ples, ktorý trvá do skorého rána. Dievčence sa však ponáhľajú domov, veď už skoro ráno prichádzajú kúpači.
- Som Dolnozemčan, pochádzam z Veľkého Bánhedešu. Moji starí rodičia boli pobožní evanjelici, ktorí sa snažili počas svojho života dodržiavať Božie slovo, pravidelne čítali Tranoscius a chodili na bohoslužby. Aj počas veľkých kresťanských sviatkov - na Veľkú noc a na Vianoce - dodržiavali liturgické zvyky a slovenské tradície. Samozrejme, že toto dedičstvo sa zachovalo aj v našej rodine a my, deti, sme sa nesmierne tešili týmto pekným sviatkom.
Čo sa týka veľkonočného obdobia, v detstve nás najviac očaril veľkonočný pondelok, deň oblievačiek. Mám veľmi pekné spomienky z detstva, prežité v mojej rodnej obci, ktoré už, žiaľ, patria minulosti...
Ako budeme tráviť tohtoročné veľkonočné sviatky?
Veľká noc mi svojim pokojom a pohodou veľmi pripomína Vianoce, lebo rodina je pokope. Veľká noc je pre nás skutočne rodinným sviatkom. Tu, v Segedíne, máme priateľské kontakty s tromi-štyrmi rodinami, ktoré cez sviatky navštevujeme a rozprávame si, čo sme zažili odvtedy, ako sme sa naposledy videli. Žiaľ, jedinou nevýhodou sviatkov je to, že je veľká ponuka jedál a menej pohybu, čo vedie k tomu, že v utorok po sviatkoch máme viac kilogramov. Ale aj s tým sa dá niečo urobiť. Treba len chcieť...