Kestúc ● 700. výročie jedinej uhorskej rehole
Jediná v Uhorsku založená mužská rehoľa je rehoľa pavlínov (Ordo sancti Pauli primi eremitae), ktorú založil ostrihomský kanonik blažený Eusébius.
Mnísi žili spočiatku pustovníckym životom, neskôr ich B. Eusébius združil do jedného spoločenstva podľa vzoru sv. Pavla Pustovníka. Pri Kestúci, v Kláštore (Klastrompuszta), neďaleko troch i dnes prístupných jaskýň, vybudovali na počesť svätého Kríža kostol s kláštorom. Podľa historických údajov pilíšsky pavlínsky kláštor pravdepodobne spolu s ostatnými pilíšskymi kláštormi Turci už v roku 1526 vypálili. V 19. storočí bolo ešte vidieť jeho zrúcaniny. Nedávno vrátili pozemok pavlínom, ktorí zrekonštruovali základy kláštora a oltár, aby mohli dôstojne osláviť 700. výročie vzniku reguly, ktorej povoľovaciu listinu udelil pápež Klement V.
Pri príležitosti sviatku Povýšenia svätého Kríža sa 14. septembra predpoludním schádzali v Kláštore hostia z domova a zo zahraničia, veriaci z Kestúca a okolitých slovenských osád. Slávnostná svätá omša sa začala procesiou. Takmer sto noviciátov - pavlínov z Krakova - spievalo pavlínsku hymnu. Slávnostnú svätú omšu celebrovali dvanásti kňazi, hlavným celebrantom bol maďarský generálny predstavený P. Botond Bátor OSP. Úvodom pozdravil početných prítomných a požehnal nový mramorový oltár.
V homílii sa hovorilo o histórii jedinej uhorskej rehole, kláštora a kostola, ktorý bol zasvätený svätému Krížu. „Náš pohľad v liturgickom roku sa dvakrát upriamuje na Kríž - na Veľký piatok, keď Cirkev neslúži svätú omšu, ale medituje nad tým, kam až dokázal zájsť človek vo svojom odmietnutí Boha a kam až zašiel Boh vo svojej láske k človeku. Dnes, na sviatok Povýšenia svätého Kríža, vnímame všetky tieto udalosti v perspektíve zavŕšenia Božieho plánu spásy, z pohľadu neuveriteľného obratu, až nepochopiteľného premenenia zla na dobro, ktorého je schopný iba Boh,“ povedal hlavný celebrant.
Ústredná myšlienka osláv odznela v spoločných modlitbách veriacich počas slávnostnej svätej omše. „Hľadajme slávu v kríži nášho Pána Ježiša Krista. On je naša spása, náš život, naše vzkriesenie, on nás oslobodil a spasil.“
Záverom svätej omše početných veriacich a spolubratov pozdravil aj definitor generálny O. Darinsz Cichor OSPEE z Poľska, ktorý odovzdal pozdrav generálneho predstaveného. Zdôraznil význam účinkovania rehole pavlínov a v dejinnom svetle poukázal na jej požehnanú stáročnú činnosť v strednej Európe. Na konci svätej omše odznela radostná správa, že do cirkevného kalendára zaradili už aj spomienku na bl. Eusébia, a to na 20. januára. Po slávnostnej svätej omši sa procesia presunula k blízkemu novému pomníku z dreva, ktorý znázorňuje vznik a činnosť pavlínskej rehole a ktorý bol pri tejto príležitosti slávnostne požehnaný.
Výročná slávnostná svätá omša v Kláštore bola dôstojným úvodom tradičnej oberačkovej slávnosti, ktorá býva zvyčajne až koncom septembra. Vzhľadom na významné jubileum ju organizovali skôr. Jej obsahová náplň bola rovnako pestrá a bohatá ako v iné roky. Hlavným organizátorom osláv hrozna, vína a vinobrania boli Samospráva obce Kestúc, miestny slovenský volený zbor a Penzión a reštaurácia Borház. Zúčastnili sa na nej mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Juraj Migaš, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, hostia z Poľska a Maďarska. Najskôr sa konalo tradičné požehnanie hrozna pri soche sv. Urbana, ktorú vykonal miestny dôstojný pán Ferenc Tarnóczi. Odtiaľ sa pohol pestrý oberačkový sprievod, ktorý tvorili jazdci, konské záprahy a dva vláčiky. Na Námestí hrdinov početných prítomných pozdravil starosta obce Ľudovít Gaál. Škôlkári a žiaci základnej školy predviedli slovenský kultúrny program, s ktorým mali veľký úspech najmä v kruhu poľských hostí. Popoludní sa paralelne konali rôzne programy: deti kreslili a šantili, dospelí sa mohli zabaviť na predstavení zručných „čikóšov“. Vo večerných hodinách pokračoval kultúrny program v priestoroch reštaurácie Borház, kde vystúpil Folklórny súbor Červený mramor z Tardošu. V stánkoch sa prezentovali ľudoví remeselníci s ľudovoumeleckými výrobkami. Keďže to bola oberačková veselica, v stánkoch ponúkali svoju produkciu miestni vinári. Ochutnávka a ľudová veselica trvali do neskorých večerných hodín.