Slovenská samospráva v Išasegu pozvala svojich voličov a sympatizantov
na slávnostné položenie základov katolíckej kaplnky.
Prítomných v mene organizátorov privítal člen zboru Gustáv Mésároš, ktorý vyrozprával históriu mesta. Ako povedal, v Išasegu žijú Slováci od roku 1690. „Po veľkej morovej epidémii, začiatkom 18. storočia, sem prichádzali naši predkovia z územia dnešného Slovenska. Zemepán Anton Grassalkovich sem roku 1735 pozýval ďalších osídlencov. Môžeme byť hrdí na to, že Išaseg sa stal domovom stovák slovenských rodín. O tom, že sa tu skutočne cítili doma, svedčí aj to, že sa 6. apríla 1849 zapojili do boja za slobodu. - Z historických dokumentov vieme, že v Išasegu boli také rodiny, odkiaľ išlo bojovať sedem mužov, - povedal Gustáv Mésároš a podrobnejšie opísal toto obdobie v živote vtedajšej osady.
- Dnes existuje v Maďarsku stošestnásť slovenských menšinových samospráv. Pôsobí tu Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Slovenské osvetové centrum, Dokumentačné centrum a Slovenské pedagogické metodické centrum. Naša menšina má najviac miestnych múzeí, národopisných zbierok, má týždenník Ľudové noviny a divadlo Vertigo. V tomto roku, 20. augusta, sa Išaseg stal mestom. Slovenskí obyvatelia majú slovenskú menšinovú samosprávu, ktorá sa pri príležitosti 160. výročia boja za slobodu rozhodla na znak vďaky postaviť kaplnku, - dokončil svoj slávnostný prejav člen zboru a požiadal predsedníčku samosprávy Kláru Fuferendovú, aby vložila do základov zakladajúcu listinu kaplnky. Po slávnostnom akte titulárny prepošt József Gulyka a reformovaný farár Árpád Mészáros posvätili základy budúcej kaplnky.