44 rokov v službe Pána ● Ďakovná bohoslužba vo Viniciach
Približne 700 veriacich sa zúčastnilo ďakovnej bohoslužby, ktorá sa konala pri príležitosti odchodu do dôchodku ev. farára Pavla Alberta Kuteja vo Viniciach.
P. A. Kutej pôsobil 44 rokov ako duchovný pastier, z toho 35 rokov v piatom obvode Békešskej Čaby, vo Viniciach. V tento deň pán Kutej nekázal cirkvou predpísaný text, ale hovoril o božej láske a prečítal úryvok z 13. kapitoly 1. listu apoštola Pavla Korinťanom:
„Čo by som hovoril jazykmi ľudskými i anjelskými, avšak lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvoncom. A čo by som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a mal všemožné poznanie a čo by som mal všemožnú vieru, že by som hory prenášal, ale lásky by som nemal, nič nie som. A čo by som rozdal všetok svoj majetok, ba čo by som svoje telo vydal a dal sa spáliť, no lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je zhovievavá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa márnivo nevypína, nenadúva. Nechová sa neslušne, nehľadá vlastný prospech, nerozčúli sa, nepripisuje zlo, neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa s pravdou. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí. Láska nikdy nezaniká. Teraz ešte ostáva viera, nádej, láska, toto troje, ale najväčšia z nich je láska.“
Ako Pavol Albert Kutej povedal, tieto riadky sa stali aj jeho poslaním, veď najdôležitejšou a prvoradou úlohou každého farára je odovzdanie božej lásky.
Tieto slová apoštola Pavla odzneli pri jeho sobáši, ako aj pri jeho inštalácii v roku 1973, keď sa dostal do Békešskej Čaby. Preto si myslel, že tieto riadky Nového zákona patria aj rozlúčke s jeho cirkevným zborom.
„Žijeme v stále sa meniacom, uponáhľanom svete, všetko sa mení okolo nás. Ja som stál 1846-krát pri truhle, o niečo menej som stál pri krstoch, sobášoch a konfirmáciách. Vždy som pokladal za svoju úlohu odovzdávať Božiu lásku. Slúžil som tu 35 rokov a 7 mesiacov a nepamätám sa, žeby som mal s niekým nedorozumenie. Je možné, že strácame silu, energiu, ale láska nikdy nezaniká.“ Podujatie svojou prítomnosťou poctil aj biskup Južného dištriktu Evanjelickej cirkvi v Maďarsku Péter Gáncs, ktorý ocenil zásluhy svojho kolegu. Po dvojjazyčnej bohoslužbe Pavla Alberta Kuteja pozdravili medziiným generálny konzul SR v Békešskej Čabe Ján Süli, viceprimátor mesta István Köles, dozorca čabianskej evanjelickej cirkevnej obce Andor Szeberényi, predstavitelia miestnej Slovače, ako aj hostia z okolitých osád a z jeho rodiska, zo Slovenského Komlóša. Od svojich kolegov-farárov pán Kutej dostal tri maľby, zobrazujúce miestne evanjelické kostoly, ktoré sú dielami známych čabianskych maliarov Michala Schénera a Michala Severíniho.
Počas ďakovnej bohoslužby liturgiu slúžili senior Péter Kondor, farári Mihály Németh a Pavol Gabriel Kutej. Na organe hrala Gerda Nagyová a počas slávnosti vystúpil miešaný spevácky zbor čabianskej evanjelickej cirkvi pod vedením Kataríny Ablonczyovej Kutejovej. Pavla Alberta Kuteja vo farárskej službe vo Viniciach od septembra vystriedal mladý duchovný Zoltán Nagy, ktorý pochádza z Rimavskej Soboty zo Slovenska a študoval teológiu v Budapešti. Po slávnosti sa konalo agapé, kde sme sa porozprávali s lúčiacim sa Pavlom Albertom Kutejom:
- Pán duchovný, s akým pocitom ste stáli dnes na kazateľnici?
- Ja na kazeteľnicu naveky tak idem, že som prekvapený. Trochu mi je ťažko, ale potom mi pán Boh vždy pomôže, keď už začnem kázať. Aj teraz som mal trému, ale tak cítim, že som každému sprostredkoval slovo Ježišovo.
- Keď som poprosila hostí, aby vás charakterizovali, najčastejšie odzneli slová: láska, dobrosrdečnosť a pracovitosť. Aké plány máte na dôchodku?
- Nechcel by som sedieť doma. Kým mi Pán dá silu, budem naďalej pracovať ako iní cirkevníci, budem pomáhať farárom aj zboru, ak ma budú volať, všade pôjdem. Myslím si, že Božie slovo môžem kázať nielen v luteráku na kazateľnici. Dostal som 1,5 roka na to, aby som zariadil veci a dal do poriadku Evanjelický dom dôchodcov na Berínskej ceste.
- Slúžili ste ako kaplán v Orošháze, potom v Ambróze a napokon 35 rokov v Békešskej Čabe. Na ktorom mieste ste sa cítili najlepšie?
- Kaplánovi je najťažšie, lebo nerobí to, čo chce, ale čo mu prikážu. V Ambróze mi bolo veľmi dobre, lebo som bol mladý a vtedy plynie život celkom inak. Tu v Čabe som už mal viac rokov, všetko som si lepšie premyslel, vypracoval, a ako som zostarol, dávam ešte väčší pozor, aby všetko bolo v poriadku.
- Čo by ste si želali pre seba a pre rodinu?
- Aby som ešte mohol pracovať, aby mala celá moja rodina dobré zdravie, a aby som mohol vykonať všetky úlohy, ktoré mi ešte pán Boh dá.
Evanjelický farár Pavol Albert Kutej sa narodil 2. októbra 1938 v Slovenskom Komlóši, kde absolvoval základnú školu. Maturoval v kalvínskom gymnáziu v Debrecíne. Pôvodne chcel byť zverolekárom, ale napriek dobrým výsledkom z politických dôvodov nemohol začať štúdium na univerzite. Po skončení teologickej akadémie najprv pracoval v Orošháze, potom v Ambróze. Od roku 1973 bol duchovným cirkevného zboru v Békešskej Čabe, vo Viniciach. Vždy bol zástancom dobrého slovensko-maďarského spolunažívania, Božie slovo kázal v dvoch jazykoch. Počas svojej služby dal obnoviť kostol vo Viniciach, vybudovať novú faru, obnoviť a zmodernizovať Evanjelický dom dôchodcov na Berínskej ceste. Popri kňazskej práci zohrával aktívnu úlohu vo verejnom živote. Bol poslancom mestskej samosprávy, aktívnym členom menšinového, zahraničného a koordinačného výboru a poslancom békeščabianskej slovenskej samosprávy. On inicioval, aby štát podporoval štúdium slovenských kňazov z Maďarska na Slovensku. Pán farár vždy kládol veľký dôraz na zachovávanie slovenčiny a svoje deti vychoval tiež v tomto duchu. Obidve pracujú na slovenskom poli, Božena Bačová Kutejová je národnostnou referentkou mestského úradu a syn slovenským kňazom v békeščabianskom Veľkom kostole. Pavlovi Albertovi Kutejovi samospráva župného mesta Békešská Čaba 15. marca 2008 udelila vyznamenanie „Za Békešskú Čabu“.