- V dnešnej bohoslužbe chceme prijať mocné Božie slovo a sláviť pamiatku Pánovej smrti a zmŕtvychvstania. Boh sa prihováral svojmu ľudu ústami prorokov: „Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov a do úst mu vložím svoje slová.“
S celou božskou silou zaznieva Božie slovo z Ježišových úst, „lebo ich učil ten, čo má moc“. Božie slovo žije ďalej v Cirkvi a prihovára sa nám ústami apoštola; vzýva nás, aby každý prežíval svoj životný stav „čestne a nerušene pri Pánovi“. „Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.“ (Ž 95) - povedal úvodom slávnostnej svätej omše vdp. Atila Kónya pri príležitosti sviatku Obetovania Pána - Hromníc 1. februára v Kostole sv. Jozefa v Budapešti. Zúčastnili sa na nej kurátorka Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny Ildika Klauszová Fúziková, predsedovia slovenských volených zborov III., IV., VIII., IX. a XI. obvodu Budapešti František Križan, Anna Kutňánska, Kazimír Kápolnai, Mikuláš Bogár a Katarína Spiryová a veriaci z Budapešti a Santova. Na organe hrala kantorka Katarína Süvegesová.
Dôstojný pán A. Kónya vo svojej homílii o. i. kázal:
- Slabé je ľudské slovo, no práve na jej pozadí vynikne sila Božieho slova. Božie slovo, ktorým povstalo všetko a ktoré riadi všetko. Boh sa zjavuje svojmu ľudu ako Mocný vo svete, ako Mocný v dejinách. Či sme aj my nezažili častokrát práve v najväčšej opustenosti silu tohto Božieho slova? Ono nás zachytilo, keď sme už klesali, ono nás potešilo, keď nás nik nevedel potešiť, ono nám osvietilo cestu, keď sme tápali vo tme. Veľa všelijakých náuk prešlo svetom. Niektoré boli veľmi pekné, príťažlivé, ale chýbalo im to najhlavnejšie: nemali silu pretvoriť človeka. Jedine Ježišovo evanjelium má takú moc, že tí, čo ho prijímajú, dostávajú silu ho aj uskutočniť. Ba ešte viac: tým, čo ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi... Kiež by sme počuli aj dnes jeho hlas a nezatvrdzovali si svoje srdcia pred ním. Preto prosme, aby sa aj na nás prejavila sila Ježišovho slova: „Pane, povedz iba slovo, a bude uzdravený tvoj sluha; a budú nám odpustené hriechy, a budeme zachránení v búrkach života, a budeme žiť, aj keď zomrieme, a budeme ťa naveky chváliť. Amen.“
Počas obradu prijímania početní veriaci prežívali ozajstný umelecký zážitok, veď zaznela Ave Mária v podaní Emese Malej (organ) a Štefana Malého (klarinet). Slávnostný ráz svätej omše stupňovalo vystúpenie Pávieho krúžku zo Santova, členovia ktorého nielen počas svätej omše, ale aj na záver zaspievali blok slovenských náboženských piesní. Po svätej omši sa konalo agapé na farnosti. Cestovné veriacim hradila Slovenská menšinová samospráva III. obvodu Budapešti.