Novým pápežom sa 19. apríla - počas druhého dňa prvého konkláve v treťom tisícročí - stal nemecký kardinál Joseph Ratzinger, ktorý prijal pápežské meno Benedikt XVI. V prípade zvolenia 265. pápeža, ktorý sa stal nástupcom pápeža Jána Pavla II., išlo o jednu z najrýchlejších volieb hlavy katolíckej cirkvi v poslednom storočí.
Nový, 78-ročný pápež pochádza z Bavorska. Študoval filozofiu a teológiu a vo svojom životopise uvádza, že v 60. rokoch bol účastníkom II. vatikánskeho koncilu.
Počas nacistickej vlády sa stal členom jednotky protivzdušnej ochrany a bol prevelený do Mníchova. O rok neskôr ho vyslali na rakúsko-maďarské hranice, kde sa podieľal na budovaní protitankových zátarás. V máji 1945 dezertoval z nemeckej armády, americkí vojaci ho potom na niekoľko týždňov zajali. V roku 1977 sa stal mníchovským biskupom a o tri mesiace neskôr kardinálom. Ján Pavol II. ho vymenoval v roku 1981 za šéfa Kongregácie pre doktrínu viery, čo je jedna z najvýznamnejších funkcií v hierarchii hodnostárov Vatikánu.
Meno Benedikt XVI. svedčí o tom, že Joseph Ratzinger bude pracovať na harmonickej spolupráci katolíckej cirkvi a inštitúcií sveta. Vyhlásil to prezident MR Ferenc Mádl, ktorý nazval J. Ratzingera skúsenou, múdrou a rozvážnou hlavou cirkvi. Maďarsko je odhodlané aj počas pápežskej služby Benedikta XVI. rozvíjať ďalej dobré vzťahy so Svätou stolicou. Uvádza to premiér MR Ferenc Gyurcsány v blahoprajnom liste novej hlave katolíckej cirkvi. Predseda vlády zdôrazňuje, že základom vatikánsko-maďarských vzťahov bude aj v budúcnosti pravidelný a otvorený dialóg. Tajomník Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie András Veres označil výber kardinálov za najlepší možný, pretože v osobe J. Ratzingera sa na čelo rímskokatolíckej cirkvi postaví osobnosť, ktorú charakterizuje schopnosť vidieť perspektívy cirkvi.