Tranoscius a duch Tešedíka v inštitúte ● Od kolísky po hrob
Určite neoľutovali, že prišli, veď odchádzali s nezabudnuteľným zážitkom všetci tí, ktorí v jedno májové popoludnie prijali pozvanie SI, Sarvašského slovenského divadla a Slovenského osvetového centra do Slovenského inštitútu.
Medzi tými, ktorí prišli na prezentáciu CD-platne „Po stopách Juraja Tranovského“, boli aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš, profesorka Univerzity Loránda Eötvösa Anna Divičanová a riaditeľ Osvetového strediska Pétera Vajdu, predseda kuratória Verejnej nadácie pre zachovávanie tradícií v Sarvaši, ktorá podporila vydanie platne, Ondrej Častvan. Hostí privítal riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Kurucz, ktorý vyjadril svoju radosť nad tým, že v priestoroch SI predstavujú osobnosť, ktorá bola významnou súčasťou slovenskej kultúry vôbec. Po ňom sa ujal slova predseda Slovenskej samosprávy mesta Sarvaš Tibor Mótyán, ktorý dvojnásobne splnil svoju úlohu.
Text pozvánky sľuboval, že predstaví CD-platňu a zaspieva časti z evanjelickej liturgie, ale on urobil podstatne viac. Priblížil prítomným život zostavovateľa evanjelického spevníka Juraja Tranovského, po ktorom bol spevník pomenovaný, ako aj históriu takmer štvorstoročného Tranoscia. Nemusel sa ani priznať, že jeho koníčkom je skúmanie starej evanjelickej liturgie a jej sprostredkovávanie mladej generácii. S oduševnením hovoril o majstrovskom diele “slovanského Luthera“, ktoré svojou štruktúrou sleduje liturgiu a ktoré (aspoň podľa väčšiny bádateľov) prvýkrát uzrelo svetlo sveta v Levoči v roku 1636. Do roku 1936 sa dožilo 66-67 vydaní. O nasledujúcich desaťročiach sú k dispozícii protirečivé údaje, ale bol vydaný najmenej 130-krát, pričom istý čas sa na území Slovenska nevydával. V živote Slovákov na Dolnej zemi bol prítomný od narodenia dieťaťa, keď mu ho dávali pod vankúš, a odprevádzal ho až po hrob. Tranosciom začínali naši predkovia svoje sviatky, ktorým dodával vážnosť aj jazyk, veď slovakizovaná čeština bola používaná v kostole, v každodennej komunikácii používali nárečie. Sarvašský bádateľ súputníka dolnozemských Slovákov priniesol so sebou ukážky svojich najcennejších exemplárov. Tento poklad slovenských evanjelických rodín slúžil zároveň ako rodinná kronika, do ktorej zapisovali najvýznamnejšie udalosti v rodine - narodenie dieťaťa, sobáš a koniec života. Pre Sarvašanov je zvlášť cenné vydanie z roku 1861, ktoré obsahuje aj ceremóniu vysvätenia kostola v Sarvaši v roku 1788 a latinský pozdrav, ktorý napísal k tomuto vydaniu sarvašský duchovný Samuel Tešedík. Jeho ducha privolal do divadelnej sály SI herec Sarvašského slovenského divadla György Derzsi, ktorý prečítal úryvok zo spomínaného pozdravu a v jeho podaní odznela aj báseň čabianskeho rodáka Jána Sekerku o Tranosciu. Úryvky z CD-platne zaspievali Tibor Mótyán, učiteľky zo slovenskej školy v Sarvaši Edita Vassová Častvanová, Anikó Kitová, Zlatica Lišková a Zuzana Nemčóková, na organe hrala kantorka Erika Csonková. Z CD-nahrávky zaznel aj hlas evanjelického duchovného z Békešskej Čaby Ondreja Aradiho.