Slovenský polyhistor Matej Bel, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zomrel pred 260 rokmi. Bol zakladateľom modernej vlastivedy v Uhorsku, evanjelický farár, historik, geograf, pedagóg a encyklopedista. Po smrti ho nazývali Veľká ozdoba Uhorska.
Priekopník slovenského osvietenstva Matej Bel sa narodil 22. marca 1684 v Očovej pri Zvolene. V roku 1707 ukončil štúdium filozofie a teológie na univerzite v Halle. Do roku 1714 bol rektorom evanjelického lýcea v Banskej Bystrici, potom, do roku 1719 evanjelického lýcea v Bratislave, nakoniec bol farárom nemeckej evanjelickej cirkvi v Bratislave. Počas štúdia v Halle si osvojil myšlienky nového prúdu v nemeckej protestantskej cirkvi v 17. a 18. storočí - pietizmu, hnutia v protestantizme v tom čase namiereného proti spovrchneniu náboženstva a cirkvi. Ako priekopník slovenského osvietenstva a pedagogického realizmu, uplatňoval pri učení nové smery najmä v organizácii školstva, didaktike a metodike. Vyučoval orientálne jazyky, venoval mimoriadnu pozornosť reálnym alebo takzvaným užitočným predmetom, akými bola fyzika, botanika, ručné práce, preferoval geografiu. Vydal učebnicu rétoriky, upravenú latinskú gramatiku a aj štvorjazyčný latinsko-nemecko-maďarsko-český slovník. Skladal duchovné piesne, písal aj poéziu.
V historickej tvorbe sa venoval problematike etnogenézy Maďarov, dokazoval autochtónnosť Slovákov v Uhorsku. Jeho najvýznamnejším celoživotným dielom bol projekt vlastivedného a historicko-geografického výskumu, ktorý predostrel v práci Posol starého a nového Uhorska (1723). Získal široký okruh odborných spolupracovníkov z celého Uhorska. Výsledkom tejto práce sú Notície... (1735-1742). Obsahujú historicko-geografické poznatky (notície) predovšetkým o stoliciach z územia Slovenska, doplnené okrem iného mapami viacerých stolíc od Samuela Mikovíniho. Túto činnosť ocenil a finančne podporil aj panovník Karol III. (cisár Karol VI.) a povýšili ho do šľachtického stavu. Matej Bel bol autorom návrhu na založenie celouhorskej učenej spoločnosti. Vedecky publikoval aj v nemeckých odborných časopisoch. Bol členom učených spoločností v Londýne, Berlíne a Olomouci. Je po ňom pomenovaná univerzita v Banskej Bystrici a najnovšia slovenská encyklopédia - Encyklopédia Beliana. Mateja Bela ako prívrženca Františka Rákócziho II., ktorý dával protestantom možnosti náboženských slobôd, teda protihabsburgovca, v roku 1709 v Banskej Bystrici odsúdil generál Heister na trest smrti za buričstvo, napokon ho omilostili. Neskôr ho zase neprajníci obvinili, že mnohé študijné cesty využíva ne ekonomickú špionáž. Belovi sa však vždy podarilo očistiť svoje meno.
Matej Bel zomrel pred 260 rokmi, 29. augusta 1749.