Spomienkovým zasadnutím, slávnostnou bohoslužbou a odhalením sochy na Deákovom námestí v Budapešti vyvrcholili 25. septembra oslavy 100. výročia narodenia evanjelického farára Gabriela Stehla. Pred evanjelickým kostolom sa týči trojmetrová socha Tamása Vígha znázorňujúcu tohto kňaza slovenského pôvodu, ako skrýva v talári (Lutherovom kabáte) dieťa.
Evanjelická cirkev a. v. v Maďarsku vyhlásila tento rok za Rok G. Stehla. Ako povedala predsedníčka Nadácie G. Stehla na pomoc detí a mládeže Zuzana Merényiová, záchranu židovských detí začal pán farár v marci 1944 na poverenie biskupa Sándora Raffayho. Do decembra sa mu pomocou aktivistov Červeného kríža podarilo zorganizovať starostlivosť o deti v 32 domovoch. Takto zachránil skoro 2000 životov.
G. Stehlo mal slovenské korene, narodil sa v Budapešti. Teológiu študoval v Šoproni. Po skončení štúdia bol rok štipendistom vo Fínsku. Od roku 1932 slúžil ako kaplán v Budapešti, v Hatvane a vo Veľkej Tarči, kde bol od roku 1935 farárom samostatného cirkevného zboru. V roku 1936 sa oženil s Ilonou Lehelovou, s ktorou mali dve deti: Gábora a Ildikó. Od roku 1942 do jari 1945 bol misijným farárom v banskom dištrikte, od leta 1944 farárom jednej budapeštianskej nemocnice. Od októbra roku 1944 pracoval v sekcii Dobrý Pastier, spravovanej družobným kalvínskym konventom. Bol zakladateľom detského mestečka Gaudiopolis a Detského domova Pax, ktoré s láskou a odbornosťou učinil skutočným domovom opustených detí. V Gaudiopolise deti pracovali, ba založili si vlastnú vládu. V detskom mestečku žila aj jeho rodina, svoje deti vychovávali spolu so sirotami. Pri realizovaní svojich vznešených cieľov našiel vo svojej manželke ozajstného partnera. Od októbra 1951 sa stal vedúcim detského domova pre postihnuté deti v Pesthidegkúte, kde pracoval celé desaťročie. V decembri 1961 odcestoval za rodinou do Švajčiarska, kde ochorel. Po uzdravení pôsobil až do svojej smrti, do roku 1974, ako oblastný farár v Oberhaslingu. V roku 1972 bolo jeho životné dielo ocenené najvyšším izraelským vyznamenaním Pravdivý sveta. V parku Jad Vašem v Jeruzaleme - parku kresťanských ochrancov prenasledovaných - stojí strom, ktorý nesie jeho meno.
Prvým premiérom detského mestečka bol László Keveházi, ktorý práve na podnet G. Stehla sa stal evanjelickým farárom a ktorý kázal slovo Božie na spomienkovej bohoslužbe. Ako uviedol, nechcel viesť spomienkovú reč, lež sa chcel prihovoriť prítomným slovami G. Stehla. „Súhlas a súcit je to, že čo na teba dolieha, ja beriem na seba,“ povedal L. Keveházi.
Na spomienkovej slávnosti, ktorá nasledovala hneď po bohoslužbe, priblížila životnú dráhu slávneho človeka predsedníčka nadácie G. Stehla Zsuzsanna Merényiová.
Na slávnosti sa zúčastnil aj celoštátny rabín na dôchodku Jozef Schweitzer, ktorý hovoril o tom, že sú také historické doby, s ktorými sa človek so zdravým rozumom nevie vyrovnať. Iniciátor postavenia sochy, evanjelický farár a parlamentný poslanec László Donáth spomínal na Stehla ako na človeka, pre ktorého boli prvoradé činy.
Vicestarosta V. obvodu Budapešti András Puskás prečítal prítomným list starostu tejto mestskej časti. Stálo v ňom, že odteraz keď niekto prejde cez námestie, bude si môcť spomenúť na človeka, ktorý ostal človekom v dobe, keď každého zalial strach.
Režisér Ádám Horváth je tiež jedným zo zverencov G. Stehla. Vyslovil poľutovanie, že sa na slávnosti nezúčastňujú bývalé „deti“ farára, veď ony by boli naplnili široké okolie. V preplnenom kostole však bolo množstvo takých ľudí, ktorých citové putá viažu k slávnemu človeku.
Generálny dozorca maďarskej evanjelickej cirkvi Gergely Prőhle pripomenul, že aj v súčasnosti by sme potrebovali takého obetavého človeka, akým bol duchovný po druhej svetovej vojne, ktorý všetok svoj majetok, voľný čas a na štyri roky aj vykonávanie kňazského povolania zamenil za výchovu detí, za organizovanie ich života.
Po príhovoroch sa účastníci slávnosti presunuli k soche, pri ktorej predniesol spomienkovú reč primátor hlavného mesta. Gábor Demszky hovoril o tom, že duchu G. Stehla sme verní vtedy, keď sa postavíme proti fašizmu, antisemitizmu, neľudskosti a nenávisti. Pripomenul, že pamiatku farára zvečňuje aj pamätná tabuľa na evanjelickom kostole v Budínskom hrade a jeho meno nesie jedna ulica v XII. obvode hlavného mesta.
Trojmetrovú sochu G. Stehla zo sivého mramoru odhalili dcéra a syn oslavovaného farára Ildikó a Gábor Stehlo a dozorkyňa evanjelickej cirkevnej obce v Csilllaghegyi Katalin Breuerová.
G. Stehlovi vzdali hold aj členka presbyterstva Slovenského evanjelického zboru v Budapešti Zuzana Hollósyová a podpredsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti Ildika Klauszová Fúziková položením vencov k soche.
Pri príležitosti Roka G. Stehla bola inštalovaná spomienková výstava v Celoštátnom evanjelickom múzeu. Sochu G. Stehla odhalili aj v záhrade obecného múzea vo Veľkej Tarči, ale o tomto podujatí neinformovali organizátori ani miestnu slovenskú samosprávu, ani slovenský evanjelický zbor.