Čas nezastaviteľne plynie, presne a pomaly ukrajuje z prvého roka, v ktorom som začal pastoráciu medzi Slovákmi žijúcimi v Maďarsku. Môžem povedať, že moja pastorácia sa začala, ale aj to, že nikdy nebude iba tou formou pastorácie, na akú sme zvyknutí v klasickej farnosti.
Vždy prinesie niečo nové. Tieto slová sa vzťahujú aj na moju návštevu farnosti v Dabaši - Šáre, kam som sa dostal prostredníctvom pána Janičáka, s ktorým som sa spoznal na jednej zo slovenských sv. omší v Budapešti. Rodák zo Šáre, ktorý žije v Inárči, ma pozval, aby som navštívil túto časť mesta Dabaš. Tak sme vlani vycestovali spolu do Šáre. Navštívili sme miestnu raritu - Dom závinov, kde som si pochutil na výborných „štrúdlach“, ktoré mi servírovala milá Terezka Bálintová. Vedľa sme si pozreli slovenský ľudový pamiatkový dom. Navštívili sme miestneho pána farára, s ktorým sme debatovali aj o možnosti slovenskej sv. omše. Pán farár ma poprosil, aby som mu pomohol vyhľadať v slovenských matrikách údaje o slovenskom kňazovi, ktorý istý čas pôsobil v tejto obci, ale potom sa presťahoval aj s mnohými šárskymi rodinami na Slovensko. Začal som pátrať a vďaka mojim kolegom na Slovensku sa nám podarilo získať z trnavského arcibiskupského úradu nasledovné údaje:
Vdp. János Kőrősi sa narodil 3. 1. 1891 v Necpaloch. Za kňaza bol vysvätený 21. 5. 1916 vo Vacove. Ako kaplán pôsobil vo farnostiach: roku 1916 v Novohrade (Nógrád), 1916 v Örkény, 1918 v Mende, 1918 v Szegvári, 1920 v Mindszente, 1920 v Kiskundorozsme. Roku 1929 sa stal kurátorom v Kiskundorozsme. Od roku 1932 pôsobil ako kaplán a neskôr farár v Šáre, roku 1946 sa vrátil na Slovensko a spolu s ním aj mnohé šárske slovenské rodiny. V tom istom roku sa stal farárom vo Svodíne. Od roku 1956 pôsobil v Ondrejovciach, 1. 10. 1964 odišiel do dôchodku. Zomrel 2. 8. 1969 v Leviciach, kde je aj pochovaný.
Po čase som sa teda vrátil do Šáre s týmito informáciami. Pán farár sa im veľmi potešil, pretože mu chýbali do pripravovanej „Historiae domus“, do farskej knihy, v ktorej sa eviduje doterajšia činnosť farnosti. Keďže v meste pôsobí katolícka škola sv. Jána Nepomuckého, spýtal som sa pána farára, či by mi povolil slúžiť sv. omšu v škole aj v slovenčine. Nebol proti, slovo dalo slovo a po rozhovore s pánom riaditeľom sme sa dohodli, že slovenskú sv. omšu môžem odslúžiť 23. apríla v školskej kaplnke. Potešil ma veľký počet žiakov a ochota pani učiteliek Magdalény Šuhajdovej a Juliany Tóthovej. Verím, že to nebola posledná slovenská sv. omša v tejto škole a ja sa budem môcť vrátiť do Šáre a šíriť tam Božie slovo aj v slovenskom jazyku