Národnostného dňa v novohradskej obci Terany sa zúčastnil rekordný počet návštevníkov a účinkujúcich z Maďarska a Slovenska. Takéto podujatia znižujú napätie medzi krajinami a ukazujú cestu k urovnávaniu vzájomných vzťahov.
Medzi takmer tridsiatku Slovákmi osídlených obcí v Novohradskej župe patrí aj obec Terany (Terény). Prví Slováci ju osídlili koncom 17. storočia. Pochádzali zo severnej časti stolice a boli evanjelického vierovyznania. Na základe súpisu poddaných utečených z Novohradskej stolice z rokov 1720 a 1723, poznáme aj presné mená a obce, z ktorých Slováci do Terian prišli. Väčšina z nich sa však po prechodnom pobyte v tejto dedinke na úpätí Čerhátu rozhodla putovať ďalej a hľadať si nové domovy v dolnozemských stoliciach. Ich miesto v Teranoch potom zväčša obsadili Slováci - evanjelici z Oravskej stolice. Ich potomkovia, dodnes žijúci v tejto obci, sú nositeľmi priezvisk Brožo, Bujnik, Černy, Čordáš, Johanes, Kokavec, Kováč, Kulik, Kušnár, Michalik, Ocot, Repka, Sabadoš, Urban... a takmer všetci sa hlásia k evanjelickému spoločenstvu a k aktivitám, ktoré pripravuje v obci slovenská menšinová samospráva.
Terany majú v súčasnosti približne 450 obyvateľov, polovica z nich je evanjelickej viery. Obidve tu žijúce konfesie - katolícka i evanjelická - majú vlastné kostoly a k nim patriace objekty, ktoré evanjelici využívajú aj na národnostnú kultúrno-osvetovú činnosť. Najlepším príkladom toho je nový Evanjelický dom, ktorý vybudovali z finančných prostriedkov, získaných z predaja reštituovaných objektov. V tejto malebnej dedinke sa zachovali domy s prvkami ľudovej architektúry. Je tu materská škola, základná škola pre I. - IV. ročník, knižnica, dedinské múzeum a osvetové stredisko. V materskej i základnej škole prebieha výučba slovenčiny (4 hodiny týždenne). Popri obecnej samospráve, na čele ktorej stojí starosta Daniel Fáy, pôsobí v obci aj slovenská menšinová samospráva. Jej predsedníčkou je evanjelická farárka z Budapešti Hilda Guláčiová - Fabuľová a jej podpredsedníčkou učiteľka materskej školy Zuzana Oczotová - Brožová. Významnú pomoc pri výchove mládeže, zachovávaní slovenského jazyka a tradícií v menšinovej samospráve zabezpečuje učiteľka základnej školy Edita Brožová - Kušnárová. Do práce na slovenskom poli a v evanjelickej cirkvi sa zapájajú aj muži. Medzi nich patrí bývalý polygraf, dnes už dôchodca a cirkevný kurátor Michal Broža.
Evanjelický cirkevný zbor a celá obec udržiavajú priateľské styky s obcou na Slovensku s rovnakým názvom Terany, ktorá sa nachádza v okrese Krupina. Obecná samospráva a Slovenská menšinová samospráva v Teranoch okrem iných podujatí usporadúva v júni národnostný deň. Tohto roku to bolo v nedeľu 20. júna, po 29. raz. Tento slávnostný deň sa v miestnom prírodnom amfiteátri začal krátkou ekumenickou bohoslužbou v slovenskom a maďarskom jazyku, ktorú viedli evanjelická farárka a predsedníčka miestneho slovenského voleného zboru Hilda Guláčiová - Fabuľová (ona prekladala do slovenčiny všetky vystúpenia v maďarčine), rímsko-katolícky farár József Vagyőczki, evanjelický farár z Guty Szabolcs Füke a za evanjelický cirkevný zbor zo slovenských Terian sa prítomným prihovorila jeho dozorkyňa Magdaléna Žlnková, ktorá tlmočila aj pozdrav ich farára Rastislava Hvožďaru. Skupinu viac ako 40 účastníkov z Terian (Hont) viedla starostka Iveta Gajdošová. Sprevádzali ju aj členovia súboru Vtáčnik z Ostrého Grúňa.
Po ekumenických modlitbách nasledovali oficiálne príhovory. Starosta Terian Daniel Fáy vystúpil v mene poslancov všetkých miestnych samospráv - obecnej, detskej a mládežníckej. Vo svojom prejave povedal, že Terančania majú radi ľudové tradície a starší ľudia s láskou odovzdávajú toto bohatstvo mladším generáciám, čoho svedectvom je aj ich terajšie vystúpenie. Dostali bohaté dedičstvo a je rád, že ho šíria aj v zahraničí. Je šťastný, že sa mnohí, ktorí sa z obce vysťahovali za prácou, vracajú do rodiska a delia sa s rodákmi o svoje poznatky a umenie. Vyzdvihol úlohu spoločenských organizácií, ktoré majú silné zázemie a dokážu mobilizovať ľudí „Musíme sa učiť, čo znamená pomoc a spolupatričnosť, najmä teraz, keď nás postihli povodne,“ povedal starosta a poďakoval Terančanom za podporu, ktorú prejavia deťom z postihnutých oblastí, ktoré k nim prídu do letného tábora. Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová - Baráneková poďakovala usporiadateľom a vyzdvihla najmä oduševnenú a s láskou vykonávanú prácu Zuzany Oczotovej, Hildy Guláčiovej-Fabuľovej a Edity Brožovej. V spojitosti s blížiacimi sa voľbami do menšinových samospráv konštatovala, že od štátu môžeme vtedy niečo žiadať, keď aj sami ako Slováci pre to niečo urobíme. Minimum to, že vypovieme, že sme Slováci a požiadame o zápis do zoznamu voličov.
Potom už začal kultúrny a zábavný program, ktorý - už tradične - na chvíľu prerušil dážď. Program mal dve časti, národnostný a detský. Okrem domácich súborov na národnostnom dni vystúpili folklórne súbory z Častvy, Jače, Veňarca, Balašských Ďarmôt, Bujakova a zo Slovenska súbor Krtíšan z Veľkého Krtíša a Vtáčnik z Ostrého Grúňa. Národnostný deň, ktorého sa zúčastnil rekordný počet návštevníkov a účinkujúcich, mal pokojný priebeh a potvrdil, že takéto podujatia znižujú napätie medzi krajinami a ukazujú cestu k urovnávaniu vzájomných vzťahov.
X X X
Zaujímavou osobou na podujatí bola Ilona Szentpáliová zo Segedína, vnučka evanjelického farára Pavla Slančíka, rodáka z novohradského Polichna, ktorý začal svoju kňazskú dráhu v 80. rokoch 19. storočia v Teranoch. V mladosti bol literárne činný. V pozostalosti jeho sestry, slovenskej spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy, sa zachoval zošit s titulom „Práce Pavla Slančíka 1883“. Okrem básní sú v ňom aj dve veselohry. Keďže bol až do svojho 32. roku slobodný, jeho sestra - spisovateľka (po celý život slobodná), mu až do jeho svadby roku 1887 chodievala do Terian viesť domácnosť. Aj otec Ilony Szentpáliovej bol evanjelickým farárom na viacerých miestach v Maďarsku. Ilona má pochovanú starú matku v Teranoch, kde ju dobre poznajú. Autor tohto článku je s jej synom Istvánom zo Segedína v písomnom kontakte a na Slovensku získal pre nich vzácne rodinné dokumenty, najmä viac ako storočnú korešpondenciu Iloninho otca so starými rodičmi na Slovensku, ktoré im na Národnostnom dni v Teranoch odovzdal.
