Zo strany politiky nejde o prvý pokus o „obsadenie“ menšinovej samosprávy, ale v histórii volieb do slovenských samospráv ide o prvý prípad, keď slovenská organizácia podporila kandidátov, ktorí idú do volieb z iniciatívy niektorej politickej sily.
Ukončením nominovania kandidátov sa skončila ďalšia významná etapa volieb do menšinových samospráv, v ktorej mali významnú úlohu spoločenské organizácie. Výraznejšie zapojenie občianskej sféry do volebného procesu, ako aj zostavovanie voličských zoznamov, patria medzi tie „novinky“, ktoré zaviedol zákonodarca v záujme toho, aby vylúčil z volieb tých, ktorí chcú systém menšinových samospráv zneužiť. Týmto krokom zároveň nastolil v menšinovom verejnom živote pluralizmus, veď predpokladá, že o priazeň voličov sa bude uchádzať viacero spoločenských organizácií. Voľby pred štyrmi rokmi, v ktorých sa už uplatňovali nové pravidlá, svedčili o tom, že zo systému sa nepodarilo úplne vylúčiť možnosť zneužívania, pričom vyvolal konflikty a vytvoril deliace čiary vnútri našej komunity. Na základe skúseností z volieb spred štyroch rokov, v terajšom procese nominovania kandidátov možno pozitívne hodnotiť, že naše slovenské organizácie nepodporili snahy o založenie slovenských samospráv v lokalitách, kde nežijú Slováci.
Otvoreným útokom „zvonka“ sa teda podarilo zabrániť, proces nominovania do miestnych slovenských samospráv však v dôsledku vnútorných protikladov nemožno označiť za bezproblémový. Systém volieb do menšinových samospráv núti miestne organizácie, aby už v etape prípravy na miestne voľby vytvárali „spojenectvá“. Možnosť na zostavenie regionálnej (župnej) a celoštátnej listiny a šancu na to, aby dostala svojho kandidáta do samosprávy vyššieho stupňa, má totiž iba tá nominačná organizácia, ktorá v miestnych voľbách nominovala 10 percent všetkých poslancov. Z tohto systému vyplýva, že záujmom všetkých nominačných organizácií je mať čím viac svojich poslancov, ktorí budú hlasovať za jej regionálnu a celoštátnu listinu. Keďže o volebnom programe jednotlivých nominačných organizácií v tejto fáze volieb nie sú informácie, najdôležitejším faktorom zoskupovania sa sú pracovné a osobné kontakty, resp. dôvera alebo nedôvera voči vedúcim osobnostiam.
Slovenské spoločenské organizácie pociťovali problémy, ktoré vyvolal nový systém volieb, preto sa pokúsili o jednotné vystupovanie a začali rokovania o spoločnom postupe. Aj počas tzv. koaličných rokovaní o spoločnom nominovaní a zostavení spoločnej celoštátnej listiny však bolo jasné, že účastníci rokovaní chápu „pravidlá hry“ odlišne. Najčastejšie sa spomínal 10. bod prijatého Etického kódexu, ktorý hovorí o vzájomnom rešpektovaní kandidátov iných organizácií. Koalícia Organizácie dolnozemských Slovákov, Zväzu Slovákov v Maďarsku a Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov (ZSM-ZRKSPS-ODS), ako aj budapeštianske nominačné organizácie (Klub slovenských dôchodcov a Slovenský spevácky zbor Ozvena) chápali túto vetu tak, že sa bude dodržiavať regionálne rozdelenie Slovákmi obývaných lokalít medzi organizáciami spred štyroch rokov. Výzva Únie slovenských organizácií v Maďarsku (Únia), ktorá bola zverejnená tesne po neúspešnom poslednom rokovaní, zase svedčila o tom, že táto nominačná organizácia chápe rešpektovanie v zmysle „neubližovať“ kandidátom iných organizácií.
V porovnaní s voľbami spred štyroch rokov nastali určité zmeny aj v nominačných zoskupeniach. Na Dolnej zemi napr. bola pred štyrmi rokmi jediná nominačná organizácia, Organizácia dolnozemských Slovákov (ODS), združujúca Slovákov z menších obcí Békešskej župy, ktorá nominovala kandidátov aj vo väčších lokalitách Dolnej zeme. V tohoročných voľbách sa prevažná väčšina dolnozemských slovenských komunít pridala k Únii, ktorá združuje miestne a regionálne spoločenské organizácie (nielen z Dolnej zeme). Vo farbách ZSM-ZRKSPS-ODS idú do volieb iba niektoré obce z Békešskej župy, pričom v dvoch z nich sú kandidátmi členovia predsedníctva ZSM. Medzi dvomi veľkými zoskupeniami napriek tomu, že obe majú po niekoľkých kandidátoch v „tradičných“ regiónoch toto druhého, z toho nevzniklo napätie.
Najväčší „pohyb“ nastal v Budapešti, kde v roku 2006 nominovali kandidátov tri spoločenské organizácie: Folklórny spolok Lipa, Klub slovenských dôchodcov a Slovenský spevácky zbor Ozvena. Už na koaličných rokovaniach vysvitlo, že Slováci z dvoch budapeštianskych obvodov, Cinkoty a Rákoškerestúru, pôjdu do volieb vo farbách Združenia Slovákov z okolia Pešti Dolina, ktoré je členskou organizáciou Únie. Vedúci zvyšných dvoch budapeštianskych organizácií už aj na koaličných rokovaniach označili tento krok za nepriateľský a pokladali ho za porušenie etického kódexu. Folklórny spolok Lipa v tohoročných voľbách nevystupuje ako nominačná organizácia, pričom jeho vedenie, ako aj mnohí súčasní členovia obvodných slovenských samospráv, idú do volieb ako kandidáti Únie.
Z hore načrtnutej snahy o „ovládnutie“ budapeštianskych slovenských samospráv vznikla doteraz najtrápnejšia kauza volieb do slovenských zborov vôbec. V Slovenskom Komlóši sa okrem slovenskej organizácie rozhodla „zapojiť“ do volieb aj miestna pravica, ktorá mala v samospráve mesta aj doteraz prevažnú väčšinu. Vzťah slovenského voleného zboru a obecného zastupiteľstva v uplynulých štyroch rokoch nebol bezproblémový, o konflikte okolo prevádzkovania miestnych národopisných zbierok sme informovali aj na stránkach našich novín. Netajeným cieľom vedenia mesta je zlúčenie dvoch škôl pôsobiacich v Slovenskom Komlóši. Miestna slovenská komunita nesúhlasí so zlúčením maďarskej a slovenskej školy, rekonštrukcie ktorej prebehla niekoľkými rokmi z účelovej dotácie vlády. Obáva sa totiž toho, že tento krok by viedol k postupnému zániku výučby slovenčiny. Keďže vedenie miesta si je vedomé toho, že budúca slovenská samospráva plánovaný krok pravdepodobne nepodporí, rozhodlo sa chod vecí ovplyvniť iným spôsobom: nominovaním svojich kandidátov do novej slovenskej samosprávy. Dvaja zo štyroch kandidátov sú členmi miestnej samosprávy a idú do komunálnych volieb vo farbách Fideszu, tretia kandidátka je riaditeľkou maďarskej školy, kým štvrtá nakoniec odstúpila. Pravicou navrhované osoby síce ovládajú slovenčinu, ale do miestneho slovenského života sa nezapájajú, preto ich Organizácia komlóšskych Slovákov ani ďalšie nominačné organizácie nepodporili. Nominovalo ich vedenie Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti a Slovenského speváckeho zboru Ozvena. Posledné slovo v tomto spore, samozrejme, povedia voliči, pričom to, nakoľko sa politika „aktivizovala“ počas zostavovania voličského zoznamu vysvitne až 3. októbra. Na záver treba dodať, že zo strany politiky nejde o prvý pokus o „obsadenie“ menšinovej samosprávy, ale v histórii volieb do slovenských samospráv ide o prvý prípad, keď slovenská organizácia podporila kandidátov, ktorí idú do volieb z iniciatívy niektorej politickej sily.