Medzi významné slovenské osobnosti, pôsobiace v 19. storočí v Novohrade a Honte, patrí aj rodák zo Zadunajska Michal Algőver a jeho syn Štefan. Michal Algőver sa narodil 19. 1. 1826 v Šúri, kde jeho otec Samuel pôsobil medzi slovenskými osadníkmi ako evanjelický farár.
Keď tam univerzálne nadaný otec zanechal duchovnú prácu, prišiel do Novohradu, do hospodársko-technických služieb grófa Zichyho v Divíne pri Lučenci. Neskôr si rodina kúpila časť poľnohospodárskeho majetku v Ľuboriečke v terajšom Veľkokrtíšskom okrese, na ktorom začala samostatne hospodáriť. Syn Michal, vyrastajúci medzi Slovákmi v Maďarsku, po presťahovaní na Slovensko pokračoval v štúdiu na gymnáziách v Banskej Štiavnici, Lučenci a Kežmarku. Podobne ako jeho otec, v roku 1853 prijal pozvanie grófa Zichyho za „merníka“, čiže zememerača na grófove majetky pri Želovciach, kde sa v neďalekej osade Podlužany, ktorá je teraz časťou obce Záhorce, usadil. Všestranne vzdelaný a v slovenskom duchu vychovávaný Michal Algőver okrem slovenčiny a maďarčiny ovládal nemčinu, latinčinu a francúzštinu. Aj v dospelom veku veľa študoval a publikoval. Ako národne uvedomelý Slovák sa od samého začiatku 60. rokov 19. storočia aktívne zapájal do národno-kultúrneho pohybu. Už v roku 1861 bol navrhnutý za národného kandidáta vo voľbách do uhorského snemu. V roku 1863 bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej výboru a tiež národohospodárskeho a prírodovedeckého odboru. V publicistickej činnosti sa venoval širokému spektru národnokultúrnych, politických, náboženských a školských problémov. V roku 1857 vydal v Balašských Ďarmotách podľa vzoru Jána Kollára básnickú zbierku „Jinoch v pouti po slovanstvě“. V roku 1861 v osobitnom dielku „Reflexie na slovenský pravopis“ bránil štúrovskú spisovnú slovenčinu s návrhom pravopisných zmien. V tom istom roku bol autorom po slovensky napísanej učebnice matematiky, ktorá bola vydaná a určená pre praktické potreby obyvateľov. Mala názov „Počto a meroveda“ s podtitulkom „Príručný pomocník v škole, doma i v hospodárstve, obchode a priemysle“.
Publikoval aj viacero článkov s matematicko-prírodovedeckým obsahom. Prispieval do viacerých novín a časopisov: Slovenské noviny, Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Sokol, Národný hlásnik, Letopis Matice slovenskej, Národné noviny, Cirkevné listy... V knižniciach študoval a objavoval staré slovenské a slovanské písomnosti. Napríklad v roku 1870 zo svojho bydliska Podlužany F. V. Sasinekovi do Slovenského letopisu napísal, že v grófskej zichyovskej listárni v Želovciach objavil z roku 1400 diplom napísaný hlaholikou. Angažoval sa aj v cirkevnom živote. V patentálnych bojoch evanjelikov v Uhorsku vždy stál na strane slovenských evanjelických cirkevných zborov, farárov, dozorcov a svetských predákov. Aj z toho dôvodu bol obľúbený v celom Novohrade, kde desaťročia zastával funkciu dozorcu viacerých cirkevných zborov (Polichno, Senné, Horný Tisovník, Závada). Po 47 rokoch služby odišiel do dôchodku. Posledné roky života prežil v neďalekom župnom meste Balašské Ďarmoty, kde aj 9. 12. 1908 umrel. Pochoval ho biskup Preddunajského dištriktu, bohunický rodák Bedrich Baltík, ktorý umrel v roku 1919 v Balašských Ďarmotách. Ich pomníky stoja neďaleko od seba v evanjelickom sektore ďarmotského cintorína.
Jeho syn Štefan Algőver sa narodil 21. 10. 1863 v Záhorciach - Podlužanoch. Ľudovú školu navštevoval v bydlisku starých rodičov - Ľuboriečke, neskôr v Balašských Ďarmotách a v Banskej Bystrici. Gymnaziálne štúdium absolvoval v Revúcej, Martine, Banskej Bystrici a v Bratislave, kde v roku 1880 maturoval. V rokoch 1880 - 1883 študoval teológiu v Bratislave a v roku 1883-1884 v Halle. Ako kaplán začínal v Čelovciach a potom až do konca života pôsobil ako evanjelický farár v Závade.
Počas bratislavského štúdia bol členom slovenského študentského spolku Zora. V Závade pôsobil plných 43 rokov a v roku 1929 bol zvolený za člena okresného zastupiteľstva v Modrom Kameni. Podporoval hospodársky rozvoj regiónu, najmä stavbu ciest a školských budov, osvetovú prácu medzi ľuďmi, výchovu mládeže a sociálnu starostlivosť o slabšie vrstvy obyvateľstva. Počas svojej tridsaťročnej publicistickej činnosti uverejňoval odborné články, úvahy a glosy v Cirkevných listoch, Národných novinách a v Tranovského evanjelickom kalendári. Aktívne sa zúčastňoval na celocirkevných podujatiach, zdôrazňoval potrebu slovenského prekladu biblie a používania slovenského jazyka pri evanjelických bohoslužbách. Prekladateľ a náboženský publicista Štefan Algőver umrel 22. 6. 1934 v Závade, kde je aj pochovaný.
