Dňa 14. marca predložili vládne strany maďarskému parlamentu návrh novej ústavy. O jeden deň neskôr predložila aj Katalin Sziliová svoju verziu. Obidva návrhy sú dostupné verejnosti na webovej stránke http://www.parlament.hu/internet/plsql/ogy_irom.irom_adat?p_ckl=39&p_izon=2627.
Koaličný návrh, ktorý má väčšiu šancu na schválenie, lebo ho podpísali všetci poslanci obidvoch koaličných strán, sa diametrálne líši od terajšej ústavy tak svojou filozofiou, ako aj obsahom a jazykom. Je oveľa viac orientovaný na národ, na historické a kresťanské tradície národa a deklaruje povinnosť a odhodlanosť Maďarska (nový názov štátu) starať sa o „búrkami minulého storočia roztrhaný” „jednotný maďarský národ”. Nepresné formulácie niektorých časti a terminologické nejasnosti prezrádzajú, že návrh sa zrodil napochytro. Napríklad pojmy „národ”, „politický národ”, „jednotný maďarský národ”, „ľud”, „občania” sa miešajú takmer neprehľadne.
Nová filozofia sa prejavuje aj v novom pohľade na domáce menšiny. Navrhnutá novela koaličných strán venuje menšinám menej pozornosti ako v súčasnosti platná ústava, pomenúva ich novými termínmi a hodlá zmeniť aj ich postavenie voči maďarskému národu. Pozrime si niektoré, z pohľadu menšiny dôležité zmeny:
1. Menšiny zostávajú štátotvornými činiteľmi, len sa už nebudú volať „národné a etnické menšiny” (nemzeti és etnikai kisebbségek) ale „národnosti a etnické skupiny” (nemzetiségek és népcsoportok)
Platná ústava:
XII. hlava
68. § (1) Národné a etnické menšiny žijúce v Maďarskej republike sa podieľajú na moci ľudu: sú štátotvornými činiteľmi.
Návrh novej ústavy:
XXVII. článok
(1) Národnosti a etnické skupiny žijúce v Maďarsku sú štátotvornými činiteľmi.
2. Národnosti a etnické skupiny budú podľa nového základného zákona zaradené do maďarského národa
Platná ústava neupravuje postavenie menšín k väčšine v národnom kontexte.
Návrh novej ústavy sa zaoberá touto otázkou aj na dvoch miestach:
V Národnom vierovyznaní, kde sa píše:
Sľubujeme, že zachováme duchovnú a duševnú jednotu nášho národa, ktorý bol búrkami minulého storočia roztrhaný na časti. Národnosti a etnické skupiny žijúce v Maďarsku pokladáme za súčasť maďarského národa.
V podrobnom odôvodnení k XXVII. článku:
Návrh deklaruje, že národnosti a etnické skupiny žijúce v Maďarsku sú súčasťou politického národa. Vysvetlenie pritom protirečí Národnému vierovyznaniu, pretože hovorí o politickom národe a nie o národe. V odbornej terminológii sa pod pojmom politický národ rozumie skupina obyvateľov pôvodom z rôznych častí sveta, rôznych národností a rás, ktorí žijú v jednom štáte. Iným slovom: všetci občania štátu. Napríklad americký národ (American nation), indický národ alebo uhorský národ. Do politického národa sa nezaraďujú etnické menšiny, ktoré sú občanmi iných štátov. Na rozdiel od politického národa národ je celok ľudí totožného či blízkeho pôvodu, do ktorého možno zaradiť aj asimilované skupiny odlišného pôvodu (ktoré už stratili pôvodnú etnickú identitu a splynuli jazykovo a kultúrne s väčšinou) a etnické menšiny žijúce na území viacerých štátov. V návrhu spomínaný „jednotný maďarský národ” je asi takýto. Do ktorého typu maďarského národa budú patriť menšiny podľa novej ústavy? Výraz „politický národ” sa v návrhu viackrát nevyskytuje.
3. Národnosti a etnické skupiny v prípade schválenia tejto verzie návrhu už nebudú chránené ústavou
Platná ústava:
XII. hlava
(2) Maďarská republika chráni národné a etnické menšiny.
Návrh novej ústavy:
Nezaoberá sa ochranou menšín.
4. Ruší sa inštitúcia verejného ochrancu (ombudsmana) menšinových práv
Platná ústava:
V. hlava
32/B. § (2) Úlohou parlamentného ombudsmana práv národných a etnických menšín je, aby prešetril, alebo nariadil prešetrenie nesvárov, ktoré sa mu dostali na vedomie v súvislosti s právami národných a etnických menšín a v záujme ich nápravy inicioval všeobecne platné alebo individuálne opatrenia.
(4) Parlamentných ombudsmanov občianskych práv a práv národných a etnických menšín na návrh prezidenta republiky volí Národné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov.
Návrh novej ústavy:
30. článok
(2) Ombudsman základných práv prešetrí, alebo nariadi prešetrenie nesvárov, ktoré sa mu dostali na vedomie v súvislosti so základnými právami a v záujme ich nápravy iniciuje všeobecne platné alebo individuálne opatrenia. Ombudsman základných práv venuje osobitnú pozornosť záujmom budúcich generácií a ochrane práv národností a etnických skupín.
5. Maďarský jazyk (vrátane posunkového jazyka) bude chránený, kým jazyky národností a etnických skupín sa budú iba rešpektovať ako všetky ostatné jazyky sveta
Platná ústava:
XII. hlava
(2) zabezpečuje ochranu národným a etnickým menšinám. Zabezpečuje ich kolektívnu účasť na verejnom živote, pestovanie vlastnej kultúry, používanie ich jazyka, výučbu v materinskom jazyku právo na používanie mena vo vlastnom jazyku.
Návrh novej ústavy:
Národné vierovyznanie, článok H.:
(2) Maďarsko chráni maďarský jazyk, rešpektuje jazyky domácich národností a etnických skupín, ďalej jazyky iných národov.
článok XIX.
(3) Maďarsko chráni maďarskú posunkovú reč ako súčasť maďarskej kultúry.
6. Plnoprávne členstvo predstaviteľov národností a etnických skupín v parlamente nebude garantované ústavou
Platná ústava:
XII. hlava
(3) Zákony Maďarskej republiky zabezpečujú zastúpenie národných a etnických menšín žijúcich na území krajiny.
Návrh novej ústavy:
Voľba parlamentných poslancov, 2. článok
(2) Účasť národností a etnických skupín na práci Národného zhromaždenia reguluje fundamentálny zákon.
Výraz „účasť na práci parlamentu” môže znamenať štandardné členstvo alebo len pozorovateľský štatút bez hlasovacieho práva, alebo len symbolické pozývanie na slávnostné akcie. Ústava negarantuje to prvé.
Hymna, kresťanstvo, Svätá koruna, stolice – to sú kľúčové slová v novej ústave našich južných susedov. Preambula je cudzie slovo, preto ju prekrstili na Národné vierovyznanie. Názvom vlasti bude Maďarsko. Ústava bude chrániť inštitút manželstva ako spolužitie medzi mužom a ženou.
Navrhovatelia sa vracajú k feudálnej administratívno-právnej územnej jednotke v bývalom Uhorsku - vármegye (komitát), lebo je to "pekný, historický názov a návrat k nemu je praktický". V budúcnosti sa možno župani a podžupani zmenia na išpánov a vicišpánov.
Povinnosťou Maďarov je brániť a chrániť prírodné zdroje (najmä ornú pôdu a pitnú vodu) a najvyšším súdnym dvorom bude Kúria. Názov pochádza z obdobia Uhorského kráľovstva, keď ním označovali najvyšší súd.
Národné vierovyznanie sa začína vetou hymny "Bože, žehnaj Maďara" a pokračuje vyhlásením:
"My, členovia maďarského národa, na počiatku nového tisícročia, s vedomím zodpovednosti za každého Maďara, dávame najavo nasledovné: Sme hrdí na to, že náš kráľ svätý Štefan pred tisíc rokmi postavil maďarský štát na pevných základoch a vlasť pričlenil ku kresťanskej Európe a máme v úcte výdobytky historickej ústavy a Svätej koruny, ktoré stelesňujú kontinuitu ústavnosti Maďarska, ako aj to, že naša súčasná sloboda vyklíčila z revolúcie v roku 1956."
V ústave zachovali pasáž o inštitúte tzv. konštruktívneho vyslovenia nedôvery vláde (na odvolanie vlády je nevyhnutné delegovať nového kandidáta na post premiéra). Návrh obmedzuje právomoci Ústavného súdu, ktorý nemôže zasahovať do ekonomických zákonov, najmä o štátnom rozpočte a o daňových reformách. Zakazuje parlamentu prijať taký zákon o štátnom rozpočte, ktorý by zvyšoval štátny dlh, a limituje štátnu pomoc pre firmy s oficiálnym sídlom v daňových rajoch. Ústava podporuje rodiny s malými deťmi a matkám udeľuje za neplnoleté dieťa extra volebné právo.
Do novej ústavy sa dostala osobitná formulácia o zahraničných Maďaroch:
"Maďarsko je vedené ideou jednotného maďarského národa a nesie zodpovednosť (teda nielen cíti) za osudy Maďarov, žijúcich za hranicami" a dodáva: "Zákonom môže rozhodnúť o udelení maďarského štátneho občianstva aj ľuďom, mimo prípadu narodenia."
Hádam existuje zhoda medzi ústavnými právnikmi v tom, že by sa svetonázorové koncepcie mali formulovať neutrálne. Nová ústava "nie je hodnotovo neutrálna, ale selektívna, a preto neexistujú záruky, že v každom prípade základné ľudské práva nebudú limitované,“ tvrdí Máté Dániel Szabó.
Výhrady proti nej by mali mať aj národnostné menšiny. Ústava chráni maďarský jazyk, ale jazyky menšín sú podľa nej iba v úcte, čo odporuje Európskej charte regionálnych a menšinových jazykov. Zaujímavou novinou je ochrana posunkovej reči hluchonemých, lebo vraj je súčasťou maďarskej kultúry.
Všetky štyri časti ústavy sa odvolávajú na historické dedičstvo svätoštefanskej koruny, tisícročné kresťanstvo a výdobytky protikomunistickej revolúcie z roku 1956, no nenavodzujú novodobé myšlienky otvorenej spoločnosti v integrovanej Európe.
Ústava síce štátoprávne zaraďuje Maďarsko ako republiku, ale medzi jej kulisami stavia ruiny zašlej monarchie. Keby maďarčina dokázala exaktne rozlišovať medzi výrazmi Maďarsko (Magyarország) a Uhorsko, ktovieaký názov vlasti by sa v navrhovanom základnom zákone štátu použil.