Stratili ste už v mestskej hromadnej doprave detský kočík? Alebo: ako je možné prísť, povedzme, v metre o kompletnú kotvu aj s reťazou?
A o rám na pomoc pri chôdzi či barlu? Nemám šajnu, akurát na stratené nohavičky by som mal isté vysvetlenie... Tieto a ďalšie desiatky predmetov stratili ľudia v budapeštianskej mestskej hromadnej doprave a mimoriadne úspešnú výstavu o nich pripravilo Múzeum BKV na najrušnejšej stanici metra.
Osemročné dievčatko, ktoré sa tu prechádza s mamičkou a s ktorým sa dám do reči, nedávno našlo mobilný telefón v električke číslo 62 a hoci nesmierne túži po takomto aparáte, tento nález odovzdali na príslušnom oddelení mestskej hromadnej dopravy. Ona sama už stratila v dopravnom prostriedku rukavice, parádne, šuštiakové, ale ich tu nevidí...
Sme v budapeštianskom podzemí, v podchode pod Deákovým námestím, ktoré je jedinou križovatkou všetkých troch trás metra. Tu sa nachádza aj múzeum dopravného podniku, kde bola toto leto atraktívna výstava predmetov, ktoré sa našli v električkách, trolejbusoch, autobusoch a metre. Straty a nálezy! Najviac mobilných telefónov a rukavíc, ako to už naznačilo aj dievčatko, ktoré nedokáže zatajiť svoje počudovanie, keď uvidí detský kočík. Mamička je z toho úplne hotová: „Aj ja som sa najviac čudovala nad kočíkom! Nedokážem si predstaviť, že matka nastúpi s dieťaťom, a keď vystúpi, nemá v čom dieťa tlačiť. Potom to množstvo dáždnikov, alebo plyšových hračiek! Nechýbali deťom, neplakali za nimi? A že si niekto nevšimne, že stratil laptop či iné hodnotné predmety?“
Výstavné kusy mi pomáha kategorizovať šéfka komunikačného odboru dopravného podniku Erzsébet Pásztorová: „Sú tu aj zarážajúce predmety! Sú veci, ktoré človek jednoducho stráca, povedzme perá, okuliare, kľúče a kľúčenky, čiže to je kategória každodenných strát Potom tu sú sezónne veci ako šále-čapice-rukavice-dáždniky, ktoré sú spojené s ročným obdobím. Zarážajúce sú tie, pri ktorých nechápeme, že keď s nimi niekto nastúpil, ako mohol vystúpiť bez nich?!“
Detský kočík je azda najpozoruhodnejší zarážajúci až desivý predmet, no je ich tu oveľa viac. Napríklad: Asi polmetrová kotva aj s reťazou - kde asi chcel zakotviť jej majiteľ? A - preboha - rám na chodenie! Nebodaj má MHD v Budapešti liečivé účinky ako piešťanské kúpele? Kde - ako je známe - človek už vyliečený zahadzuje barle... Zázračné účinky metra do istej miery potvrdzuje zrejme aj umelohmotný korzet na spevnenie chrbtice... Na bielu slepeckú palicu by som mal vysvetlenie tiež: pravdepodobne ju mal falošný žobrák, ktorý zabudol, že vidí... A obrovská hrubá biblia? Musela byť pozornosť jej majiteľa značne odvedená, možno práve majiteľkou tanga-nohavičiek, ktoré sú o policu nižšie v spoločnosti sexuálnych pomôcok... Nebo a peklo? Alebo až také ďalekosiahle závery z týchto predmetov vyvodzovať netreba? Čo si myslí hovorkyňa? „Tieto predmety prezentujú kultúru danej doby, sú akýmsi odtlačkom súčasnosti, svedčia o životnom štýle, móde, rôznych trendoch, ale aj o majetkovej situácii ľudí. Nemyslím si však, že na základe týchto strát a nálezov je možné zovšeobecňovať, je to skôr akási vzorka predmetov, ktoré ľudia počas cestovania používajú. Touto výstavou by sme chceli upozorniť aj na to, že keď niekto niečo stratí, má zmysel hľadať, lebo jestvuje šanca, že to aj nájde.“
Ale: nenachádzajú sa tu všetky stratené predmety, iba tie, ktoré sa aj našli... Presnejšie: tie, ktoré sa stratili, našli sa a poctivý nálezca ich aj odovzdal! Mne sa ešte žiada dodať, že ide len o predmety! Nájsť stratenú lásku, vieru, nebodaj panenstvo na tejto výstave, ako ani na oddelení strát a nálezov vôbec, je nemožné...