Ajaj, čo sa to tu deje?! Hrôzostrašné veci! Kurz forintu dosahoval historické hlbiny, toľko preklínané, zato rešpektované ratingové spoločnosti naznačili, že sú pripravené preradiť Maďarsko do kategórie braku.

Vysvitlo, že štátny dlh napriek úpornej snahe vlády nieže neklesol, ale ešte vzrástol. Minister hospodárstva György Matolcsy v parlamente neoblomne odmietol akúkoľvek spoluprácu s Medzinárodným menovým fondom (IMF): „Nemôžeme sa naladiť na Fond, pretože rozhodne odmietal všetky programy, všetky naše rozhodnutia, ktoré by vytrhli ľudí z pasce bánk. Táto inštitúcia s tromi písmenami je proti každému nášmu opatreniu, takže vládnu politiku nebudeme ladiť k IMF, ale proti nemu.“ Už-už sa to malo zrútiť, keď to dvojica Orbán-Matolcsy otočila o 180 stupňov – zatiaľ iba slovne. Obaja oznamovali mestu a svetu, že sa nejaké rokovania s IMF predsa začnú, ale nie o pôžičke, nie o tom, že toľko preklínaná inštitúcia by mala poskytnúť Maďarsku ďalšie peniaze. Nie. Ale o tzv. opatrnostnej či preklenovacej sume, z ktorej vlastne ani nemožno čerpať, iba vtedy, ak sa stane niečo, čo sa určite nestane, ale čo keby?! Má to byť ochranná sieť najmä pre radosť IMF, keď už tak vehementne chce niečo Maďarsku poskytnúť, tak nech. Takže chlapci roztrúbili svoju veľkorysú ochotu prijať nanútenú ruku. A hľa! Razom sa všetko napravilo, aspoň prechodne, rozhodne však nenastal žiadny rapídny krach. Taká je sila slov. Skoro ako Kossuth Rádió („A szavak ereje“).

Eminentný nezáujem na takomto vývoji mala opozícia, ktorá sa však nenechala vyrušovať a namiesto uznávania geniality spomínanej dvojice žiadala jej odstúpenie. Úplne ako keď blcha kašle. Pravdaže, všetko ostalo na svojom mieste a revolúcia môže nerušene pokračovať. Na udržanie pozornosti v určených medziach (alebo na jej odvedenie?) slúžila napr. kauza komárňanského herca, ktorého zbavili slovenského občianstva, lebo získal aj maďarské. Nehovoriac, že je to naozaj hanebné, masírovanie maďarskej verejnosti je zasa nehanebné: vraj novopečeného maďarského občana môžu zo Slovenska vyhostiť. Takú hlúposť som dávno nepočul, zato v rádiu to odznelo nespočetnekrát. Opäť: sila slov.

Efekt z toho bude aký? Efemérny, teda krátko trvajúci, bezvýznamný, ľahko pominuteľný? Naopak! Efendi – hoci prednedávnom vyhlásil, že keď príde IMF, on odíde – zostáva tam, kde je. Hodnota slov...