Teraz myslím na ťažké vytriezvenie, na stavy „na druhý deň“, na „mačacie joj“, teda na opicu. Ktorej sezóna práve vrcholí, nech už ide o vytriezvenie z celého roka, alebo iba po premulatovanej silvestrovskej noci.
Mám pusipajtáša, s ktorým sme spolu bojovali roku 1991 v desaťdňovej slovinskej vojne. Boli sme juhoslovanskou armádou jednoducho obkľúčení v ľubľanskej blokáde. Čo iné sa dalo robiť? A potom sme sa preberali vždy podľa kamarátovho receptu, ktorého podstatou je liečivé pivo. Celú škálu, ktorú teraz opíšem, sme, samozrejme, nevyskúšali, ale je to poučné.
Keď človek pil v noci výlučne kvalitné víno, liečba je nepotrebná. Pančované víno však spôsobuje nesmierne útrapy, ktoré zmierni iba pár krígľov chladeného piva. Po pálenkovej noci má človek pocit, že by sa najradšej sám oprel o šabľu, ale niekoľko pív vraj robí zázraky. Je to možno paradoxné, ale keď vám dolu hrdlom tieklo celú noc iba pivo, tú púšť ráno zlikviduje tiež iba pivo. Azda najkrutejšie je opiť sa zo šampanského. Po ňom sa trasú ruky, človeka zalieva studený pot, srdce bije ako lokomotíva, hlava je prázdna ako balón, ak len nerátame myšlienky na urýchlené ukončenie vlastného života. Vtedy nadíde chvíľa, keď si môj priateľ povie, že keby raz, niekedy, vďaka dajakému zázraku by sa opäť postavil na nohy, už nikdy pohárik do rúk nevezme. No a vtedy siahne po fľaške piva...
Mal by som ešte jednu pivovú múdrosť, ktorá sa možno hodí teraz, koncom roka, keď každý filozofuje o zmysle života. Tak predstavte si, že do trojlitrového zaváraninového pohára vložíte väčšie kamene. Keď je pohár plný, môžete tam uložiť ešte drobnejší štrk, a keď je zasa plný, možno doň nasypať ešte piesok. No, veľké kamene znamenajú podstatné veci v živote, rodinu, zdravie. Štrk zasa menej dôležité, ako je práca, byt, auto. A piesok znamená zanedbateľné drobnosti. Keď do pohára nasypete najprv piesok, nezostane už miesto na dôležité veci v živote. Čiže sústrediť sa treba na kamene.
V záhrade pod obrovským orechom mi túto filozofiu znázornil ten istý priateľ, ktorý ma poučil o liečivom pive. Na stole teda stojí pohár plný kameňa, štrku a piesku. Zrazu kamarát vyskočí, prinesie ďalšie pivo a vyleje ho do veľkého pohára. Akurát sa tam zmestí, vypĺňa drobné medzierky v piesku.
Čo z toho vyplýva? Nech máš život akýkoľvek, na jedno pivo si v ňom musíš nájsť miesto vždy!