Skapal pes - hovorí sa v novinárskom žargóne, keď sa nič nedeje, keď nie je o čom hovoriť či písať. Takýto stav býva v slovensko-maďarských vzťahoch málokedy.
Alebo aj keď bývavalo dakedy ticho, bolo skôr zlovestné a každú chvíľu sa dala očakávať búrka. Niekedy iba v lyžičke vody. No kauza, ktorá vošla do dejín diplomacie ako „prezidentská otočka“, nie je marginálna. Prezident Maďarskej republiky kráča po komárňanskom moste a v jeho polovici mu zahatajú cestu. Nepustia ho ďalej, na územie Slovenskej republiky. Musí sa otočiť. Prežíva to ako potupu. Jeho zvolanie („Ešte sa vrátim!“) však nevyznieva hrozivo, skôr groteskne. Nasledujúca vlna rozhorčenia dosahuje takmer také výšiny, ako prehradenie Dunaja pri Čunove práve pred dvadsiatimi rokmi („Ukradli nám Dunaj!“).
Nuž, vec sa dostala až na Európsky súd v Luxembursku, ale až potom, čo Európska komisia odmietla pokarhať Slovensko. Hoci aj súdny verdikt možno vysvetľovať tak i tak, predsa prevláda interpretácia, že „víťazom“ sa stalo Slovensko, pretože prezident Sólyom sa nemôže len tak korzovať cez hranice ako súkromná osoba, je prezidentom aj vtedy, keď sa náhodou prechádza po komárňanskom moste so zámerom odskočiť si na druhú stranu, do Komárna, k najnovšej soche zakladateľa (uhorského) štátu, prípadne si pritom kúpiť desať deka tresky a dva rožky. Nie, veď mal okolo seba aj zvyčajný prezidentský sprievod. Takže slovenská strana mala nárok vysloviť nesúhlas s jeho pobytom na území SR a nevpustiť ho.
Taký je verdikt z Luxemburgu, čo by som ja nepovažoval za víťazstvo. Ani by som ho neoslavoval, hoci politici v Bratislave boli dosť zdržanliví, to je fakt. Bola to totiž najtemnejšia scénka vzájomných vzťahov. Už vtedy som bol zdesený z toho, že totálne zlyhala komunikácia. Azda neodkázali z Bratislavy, že 21. august je citlivý dátum, deň začiatku okupácie v roku 1968 za účasti maďarských vojsk? Alebo tento argument vyskočil až po afére? Skutočným dôvodom nebola náhodou nervozita z toho, že hlava cudzieho štátu chce v duchu a symbolicky pripojiť Komárno ku Komáromu? Nemal okolo seba L. Sólyom ľudí, ktorí by mu to boli vysvetlili? Čo? Citlivosť Slovákov, čo ich irituje, prípadne prečo. Alebo ho nezaujímal ani jeden - vyslovený či zamlčaný - argument? Provokácia? Arogancia? Ignorancia? Výsledok vyvolal zármutok, rovnako nepotešil ani luxemburský verdikt.
Prípad sa skončil, rýchle zabudnime. Podľa obľúbeného dakotského úslovia: keď si všimneš, že ti skapal kôň, zlez z neho...