„Nemali by ste ma nenávidieť!“ takto zúfalo zvolala nedávno na tlačovej konferencii jedna z najlepších kajakárok na svete Nataša Janičová.
Meno má srbské, ale úspechy získala v drese, na ktorom bol maďarský štátny znak. Prečo by ju mal ktokoľvek nenávidieť? Nuž, preto, lebo opäť mení vlasť, vracia sa domov, hovorí, že z domu domov, do Srbska, čo mnohí v Maďarsku označujú za zradu.
Mierneho srbského akcentu sa úplne nezbavila ani za dvanásť rokov, odkedy žije, športuje a súťaží tu a pre túto krajinu. Keď roku 2002 prišla, sotva vedela po maďarsky, veď Báčska Palanka, kde sa narodila, je síce vo Vojvodine, ale na rozdiel od predstáv väčšiny Maďarov v Maďarsku je srbské mestečko. V Sydney získala štvrté miesto v kajaku ešte pre Juhosláviu, ale - ako to už býva zvykom v športových kruhoch - zvolila si novú vlasť, kde jej zabezpečili lepšie podmienky pre profesionálny rast. Mala osemnásť, usadila sa v Segedíne, kde sa rodia hviezdy svetového kajakárskeho neba ako na páse. A Nataša Janičová žiarila najviac. Maďarsku dala dvanásť rokov, nikdy sa nevzdávala, vždy chcela vyhrať, aj sa jej darilo: získala tri olympijské zlaté medaily, dokopy takmer 40 najligotavejších na majstrovstvách Európy a sveta, plus nejaké strieborné a bronzové medaily. Všetko pre Maďarsko. V Londýne však niečo pokazila, vrátila sa „len“ s jednou striebornou a jednou bronzovou medailou. Plakala. Už zrejme vedela, že odíde. Domov, späť do Srbska, z rodinných dôvodov. A dostala ponuku pretekať v srbskej reprezentácii.
„Nema problema“, veď Nataša má aj srbské občianstvo, aj maďarské. Dvojaké. Faktom je, že Nataša mala pár vyhlásení, povedzme, sporných, hlučných, kontroverzných. Veď je „Balkánka“ - jej výbušnosť a temperament Maďari obdivovali. Jej najväčšia vina je tá, že chce z Maďarska odísť. Rozumiete, z krajiny, ktorá jej poskytla domov, peniaze, podmienky pre úspechy a slávu, z krajiny, ktorá ju prichýlila, keď bola ešte neznáma... Zradkyňa, vlastizradkyňa, beštia, prospechárka... To sú len jemnejšie prívlastky, ktorými ju častovali sfanatizovaní diskutéri na internetových fórach. A vrchol? Maďarský kajakársky zväz tomu podľahol a žiada za ňu od Srbov 150 tisíc eur ako odstupné. Srbi toľko nemajú, teda ani nedajú. Ak naozaj odíde, a teraz jej už nič iné nezostáva, nebude môcť pretekať dva roky v srbských farbách. Na toto rozhodnutie reagovali stovky diskutérov súhlasne, ale sa našli aj triezvejší, ktorí začali Nataši ďakovať, čo pre Maďarsko urobila. Mnohí sa pýtajú, prečo odchádza celá skupina maďarských kajakárok do sveta? Jedna do Austrálie, druhá tiež do Srbska, tretia do Rakúska, štvrtá do Ameriky. Istý bloger predvída ich spoločné preteky o dva roky, každú v iných farbách, s iným štátnym znakom. Na olympiáde v Riu by potom získala Nataša zlato pred Maďarkou! To by bola pointa!
Smutná pointa.