Viem, že je už nový rok, ale obhliadnutie za starým mi nie je proti srsti, pretože je na čo spomínať.

V závere roka som napríklad strávil príjemné chvíle s dvoma machrami súčasného maďarského humoru, s protagonistami najpopulárnejšieho žánru, ktorý sa nazýva stand-up (stojíš a táraš). Gergely Litkai aj manažuje obľúbené divadlo, ktorého názov som z maďarčiny preložil takto: Táraj-teáter (Duma Színház). Môj menovec teda humor aj riadi, konferuje rozhlasové kabarety, píše scenáre, šéfuje Mikroszkópu. András Péter Kovács je skôr robotníkom humoru, chodí po krajine, robí to rád, a je mu ľúto, že Maďarsko je také malé, že sa odvšadiaľ oplatí vrátiť domov na noc. Práve sa definitívne vzdal svojej „riadnej“ práce a vedeckej kariéry: bol asistentom na právnickej fakulte. Obaja skončili právo. Neuveriteľne sa dopĺňajú, aj pri písaní humorných scén, aj pri raňajkách a káve.

Nuž, ani ma netrápil osud maďarského humoru, ale humor Maďarov. Obzvlášť špeciálnej skupiny, ktorá sa nazýva: politici. Ja by som povedal, že už dávno stratili humor. No Gergely, samozrejme ironicky, oceňuje snahu napríklad ministra národného hospodárstva (reči o červených bodkách na zadočku maďarských detí, alebo úvahy o veľkosti Maďarov v pohostinstve a mozgovej chirurgii). Politický humor je však určite v kríze. András má na to dve vysvetlenia. Ľudia sú informovaní o dianí vo verejnom živote oveľa horšie, než pred rokmi, sú „zbulvárnatení“, ba až osprostení. Takže o udalostiach, na ktoré počas vystúpenia narážajú humoristi, ani nepočuli. Okrem toho ľudia už majú dosť politiky, a keď prídu do divadla či na stand-up kabaret, práve z politiky sa chcú vytrhnúť. Ale hemungy majú aj samotní humoristi, pretože - predstavte si! - humor musí byť vyrovnaný, raz musia „udrieť“ na jednu, raz na druhú stranu, lebo o štyri roky si podelené obecenstvo i politické publikum nebude pamätať, že humoristi boli opoziční, lebo opäť sú opoziční. Vždy sú - mali by byť - na opačnej strane, to je logické.

Najhoršie však je, že politici už nemajú humor! Preboha, čo bude s touto krajinou? Ak teda platí môj najobľúbenejší bonmot: Kto má humor, všetko vie, kto humor nemá, všetkého je schopný...