Kde sú „lóve“? - chystá sa spýtať maďarská vláda švajčiarskych (rakúskych, cyperských...) bánk.

Rozsiahly lov po peniazoch má odhaliť účty maďarských občanov v zahraničných bankách, pretože ide väčšinou o „uliate“ peniaze, o nelegálne a najmä nezdanené účty. Nedá sa však predpokladať, že v alpskej krajine zhíknu: „Pred šípmi Maďarov, zachráň nás, Bože!“ A že narušia svoj imidž, stáročia budovaný a v búrkach dejín overený obraz v popredí s bankovým tajomstvom. Pre pekné oči Jánosa Lázára určite nie. Šéf úradu vlády však nerušene a bez mihnutia oka vyhlasuje: „Považoval by som za desivé, keby sa Švajčiarsko nepostavilo na stranu transparentnosti“.

Je jasné, že vláda sa naštvala. A je urazená. Preto, lebo jej veľkorysú amnestiu na presun peňazí zo zahraničia domov využilo iba veľmi málo ľudí. Dva roky platilo toto „odpustné“ obdobie, keď mohol každý previesť svoje nelegálne uložené peniaze zo zahraničných bánk do maďarskej banky - iba za desať percentnú daň, bez trestnoprávnych dôsledkov, dokonca anonymne. Prišlo takto okolo 60 miliárd forintov, čiže štátna pokladnica získala zhruba 6 miliárd. Málo je to v porovnaní s odhadovanou masou peňazí na súkromných účtoch vonku: 1 000-2 000 miliárd forintov je už úctyhodná suma, takmer by sa ňou mohol pokryť celý ročný deficit krajiny. „Keď vy tak, my tak!“ - zvolal zrejme nejaký revolučne naladený činovník, a rozhodol sa ukryté sumy odhaliť, presunúť domov a potom ich zdaniť 35 percentami. Jednoduché riešenie, nebyť švajčiarskej tradičnej tvrdohlavosti a držania sa stáročných princípov. Veď aj Američanom sa podarilo vymámiť nejaké informácie od Švajčiarov iba v prípade serióznej teroristickej hrozby. Takže „šípy Maďarov“ určite nevystrašia banky, kde sú uložené na anonymných účtoch obrovské sumy práve preto, aby zostali nezdanené. Akurát sú tieto tvrdohlavé banky ochotné previesť maďarskému štátu nimi vyrubené dane z výnosu týchto účtov, čo je však suma zanedbateľná oproti kmeňovým peniazom na účtoch. No a keby, náhodou, predsa? Tieto čierne peniaze by jednoduchým príkazom previedli ich majitelia do iných bánk, napríklad do populárnych ázijských.

Je teda maďarská vláda naivná ako Don Quijote? Je, ale v tom, že národ uverí tejto vehemencii v love na „lóve“. O čo teda ide? Je to celkom dobrý pokus o tematizovanie verejných diskusií, čiže o odvedenie pozornosti od iných, ošemetnejších tém, čo je zasa v Maďarsku tradičná, povedal by som imidžotvorná metóda...