Nechcem nikoho poučovať, len pre poriadok: hungarikum - to je čisto a špeciálne maďarské. Slovenská verzia je slovacikum a česká bohemikum, ale ešte som nestretol ani Slováka, ani Čecha, ktorý by vedel, čo to je. Toľko na úvod.

Maďari teda vôbec nič nerobia proti tomu, aby s nimi spájali vo svete predovšetkým dobrú žranicu. Najnovšie rozšírili zoznam hungarík o produkty, z ktorých sa dve dajú jesť, tretie piť (štvrté iba kvapkať). Poďme pekne po poriadku!

Čudujem sa, že až teraz sa dostala na piedestál, či do exkluzívneho zoznamu čabajská klobása. Nevylučujem, že činovníci v hungarikovej komisii na ministerstve pôdohospodárstva mali obavy z reakcií zo Slovenska. Prečo? Lebo čabajka je slovenská klobása, my to vieme, k Maďarom sa dostala pred 300 rokmi, keď sa Slováci z Horného Uhorska presťahovali na Dolnú zem, ktorá bola po odchode Turkov vyľudnená. Dôkazom, že je slovenského pôvodu, je aj to, že čabajku ako dolnozemskú klobásu robia aj vojvodinskí Slováci. Hodil by sa teda názov uhorský výrobok, lenže takáto kategória v súčasnosti nejestvuje. Inak platí úslovie: koľko ľudí, toľko klobás...

Druhý nový produkt zaradený do kategórie hugarikum, môže vyvolávať medzinárodný spor tiež. Je to hus, vykŕmená a upečená maďarská hus a všetky jej súčasti, predovšetkým husacia pečeň . Maďarskí „hungarikológovia“ zrejme nevedia, že na slovenskom Záhorí, napríklad v dedine Chorvátsky Grob prekvitá celý „priemysel“ založený na pečených husiach. Pravda, tam ich zapíjajú burčiakom (čo je slovacikum), a nie tokajským vínom, ktoré je teraz tretie na najnovšom zozname špeciálne maďarských produktov. Ja viem, už som trápny, ale tokajské jestvuje aj slovenské, hoci ho Maďari podceňujú a zhadzujú, kade chodia. Béresove kvapky ako doplnok k protirakovinovej liečbe - štvrtý najnovší elitný produkt - sú v poriadku, tu nemám príčinu podrývať. Ale keď otvorím celý zoznam hungarík, vidím tam, hľa, sódovku, vynález Jedlika Ánnyosa, alias Anjana Jedlíka z Érsekújváru/Nových Zámkov. No toto! A strik, po našom špricer? Ten predsa tiež nemôže byť číročisto maďarský. A dvojica aggtelekský a slovenský kras je minimálne spoločná rarita, nie výlučne hungarikum.

No a „pálinka“, čo je destilát pálený výlučne z čistého maďarského ovocia, ako môže byť rovno na čele tohto zoznamu? Veď je jednoznačne slovenského pôvodu, dalo by sa povedať: slovacikum, ´šak sa v ňom skrýva slovenské slovo páliť - zvyknem podrývať svojich maďarských priateľov, ktorí v tomto momente už prevracajú na mňa stôl...

...na ktorom je samé bohemikum: číročisté české pivo.