Každoročný druhý novembrový deň je dňom, kedy naše spomienky patria tým, ktorí už nie sú súčasťou nášho pozemského života. Katolícka cirkev 1. novembra slávi prikázaný sviatok Všetkých svätých, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky.

Sviatok Všetkých svätých má však dlhú a silnú tradíciu, jeho korene siahajú až k starým Keltom. Kelti sa lúčili v noci z 31. októbra na 1. november s letom, symbolom života a odovzdávali vládu zime ako symbolu smrti. V tomto čase podľa ich tvrdení prichádzajú na zem mŕtvi, aby si vybrali na jeden rok telo živého človeka, v ktorom sa usadia. Ľudia sa zo strachu pred zlými duchmi prezliekali do starých šiat, maľovali si tváre, aby do nich nevstúpili zlí mŕtvi duchovia. Na sviatok Všetkých svätých sa pieklo pečivo - žemle v tvare „hnátov“, položených krížom, ktorým sa hovorilo „kosti svätých“. Kresťania nadviazali na pohanské tradície cirkevným sviatkom zosnulých. Podľa starších zvykov sa v noci z 1. na 2. novembra na stole necháva časť večere a na hroboch sa zapaľujú sviečky. U nás sa verilo, že v predvečer sviatku dušičiek vystupujú duše zomrelých na jednu noc z očistca, kde v plameňoch pykajú za svoje hriechy. V ten večer hospodár plnil lampu maslom namiesto oleja, aby si dušičky mohli popáleniny, spôsobené očistcom, natrieť a trochu ochladiť. V tento deň sa niekde pieklo pečivo, ktorému sa hovorilo „dušičky“. Bolo to štvorhranné pečivo plnené džemom alebo makom. Týmto pečivom obdarovávali žobrákov a chudobných ľudí, postávajúcich pri kostole alebo cintoríne.

Sviatok všetkých svätých pre niektorých znamená len deň voľna, no pre mnohých je to tichá spomienka na blízkych. K tomu patrí návšteva cintorínov, zapaľovanie sviečok a krátka modlitba za tých, ktorí odišli z nášho života.

ik