Ozajstné prvé číslo v roku je druhé, lebo to prvé sme písali, plánovali a zalamovali ešte vlani, a tak druhé číslo je pravé prvé, čerstvé novoročné. Sme po sviatkoch, a hneď prvý pracovný deň v roku, po skoro dvojtýždňovom „leňošení“ musíme rovno do hlbokej vody. Nemáme čas na aklimatizáciu, uzávierka je daná a musíme pracovať, niet úniku. Napísala som teda niečo narýchlo.

Posledné dva roky v mojom živote prešli ako mihnutie okom. Rodina, práca, škola, niekedy v inom poradí podľa akútnosti situácie, ale za dva roky si nepamätám, že by som si naozaj oddýchla. A myslím si, že nie som sama. Žijeme príliš rýchlo! Hovorí sa, že mali by sme spomaliť, lebo ak nie, tak nám unikne život. Ale naozaj je to tak? Veď všetko okolo nás je rýchle, a keď nenaberieme „správne“ tempo života, tak vypadneme z hry. Určite poznáte efekt, keď hrášok poskakuje na bubne podľa udaného tempa. Ak pridáte ešte jeden, tak sa buď zosynchronizuje alebo vyletí. Aj život je podobný. Ak človek chce žiť v spoločnosti, musí sa prispôsobiť, zosynchronizovať. Každý žije rýchly život, a predsa, všetci sa sťažujú, že sa to nedá zvládnuť, ale prakticky nikto nevyskočí z bubna a nezmení tempo. Tak potom kde je chyba? Situácia a tempo života sú dané, ibaže filozofia je zlá. Ak niekomu vyhovuje rýchly život s rýchlymi autami a rýchlym jedlom, nech sa páči, treba sa stotožniť s týmto krédom, a bude konečne spokojný. Ak si vyberie pomalší život mimo „krvného obehu“, bude sa musieť zmieriť aj s negatívami takéhoto pokojného štýlu. Kľúč je vo vašich rukách.

„Možností je veľa, tak si vyber, ktorú chceš. Chceš chytiť svoju šancu? Radšej rýchlo bež.“ Alma Frosco

ik