Posledných pár dní všetky mnou sledované médiá boli plné možných nominácií na Oscara, veď tam nejakú dobu, a ani nie krátku, figuroval aj film Jánosa Szásza Veľký zošit. Je to filmová adaptácia rovnomennej knihy Ágoty Kristóf, s pôvodným názvom Le grand cahier.

Ágota Kristóf (1935) sa narodila v Maďarsku, odkiaľ v roku 1956 emigrovala do Švajčiarska, kde žila až do konca života (2011). Písala divadelné hry a neskôr vo francúzštine svoju románovú trilógiu (Veľký zošit, Dôkaz a Tretie klamstvo). Prvé vydanie knihy vyšlo už v roku 1986, ale až teraz dozrel čas, aby román sfilmovali. A teda našiel sa niekto, konkrétne János Szász, a zrežíroval film, ktorý získal hlavnú cenu za najlepší film na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch, udeľovanú od roku 1948, Krištáľový glóbus.

Je to súčasne rozprávka pretkaná čiernym humorom a sociologický vývinový román, vízia o nemilosrdnom a neľudskom svete počas vojny.

Vo Veľkom Meste okupovanom cudzími vojskami sa už nedalo žiť. Matka zavedie svojich dvoch synov k starej mame na vidiek. K príšernej starej mame, rozprávkovej bosorke: negramotnej, špinavej, lakomej, zlej, dokonca vraždiacej. Dvojčatá s ňou majú ťažký život. Nenechajú sa však ubiť a samy objavujú zákony života plného krutosti, samy sa naučia aj písať.

Do veľkého zošita, ktorý ukrývajú na povale, zapisujú svoje pokroky, zážitky a postrehy. Ich srdce stvrdne, telo sa posilní, zostanú nažive, ale platba za život je hrozná. Vzniká tak sugestívne, miestami veľmi expresívne rozprávanie s nečakaným zakončením.

Film síce nakoniec nepostúpil medzi päť diel nominovaných na Oscara, ale predsa, je to kus našej európskej kultúry, histórie. Prečítajte si knihu, a potom môže prísť na rad aj film. Príjemnú zábavu!

ik