V týchto dňoch si pripomíname 100. výročie vypuknutia prvej svetovej vojny. Pri tejto príležitosti som sa zúčastnila na spomienkovej omši a slávnosti pri pamätníku vedľa kostola u nás v Šóškúte.

Z učebníc dobre viem, že zámienkou pre nemeckého cisára Wilhelma II. a pre nemeckú vládu na rozpútanie vojny poslúžil sarajevský atentát, keď bosniansky študent Gavrilo Princip zastrelil v Sarajeve rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželku. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu Srbsku, čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií (štáty Dohody a Ústredné veľmoci), ktoré mali za následok rozšírenie vojny po celej Európe v priebehu jediného mesiaca. Ústredné veľmoci rátali s bleskovou vojnou, ktorá napokon trvala viac než 4 roky a bola prvou modernou mechanizovanou vojnou. Vojna sa dotkla viac ako 800 miliónov ľudí, čo vtedy predstavovalo vyše polovicu svetovej populácie a prvej svetovej vojny sa zúčastnilo viac ako 70 národov, ktoré boli súčasťou Rakúsko-Uhorska či koloniálnych mocností typu Británie.

Na pamätníku v Šóškúte z roku 1931 je do mramoru vyrytých 130 slovenských, nemeckých a maďarských mien, medzi nimi aj meno môjho pradeda, ktorí sa nevrátili živí z vojny. Posledný známy vojak zomrel pred štyrmi rokmi. Zostali už iba spomienky na nich.

(ik)