V lete spávam pri otvorenom okne. Čelím tak riziku napadnutia všakovakým nočným hmyzom, týmto útokom však zväčša úspešne odolávam pomocou rôznych prostriedkov na kynoženie článkonožcov, v krajnom prípade aj uteráka či papuče. Dnes ráno som však čelil novému útoku, ktorý ma zasiahol úplne nepripraveného.

Atak nebol namierený na moju drahocennú krv (aspoň teda pre mňa drahocennú), ale prostredníctvom môjho sluchového ústrojenstva priamo na mozog. Spoza susediných pootvorených okien vykĺzali pračudesné melódie, pravdepodobne z nejakého muzikálu. Spevák s hlasom Rickyho Martina srdcervúcim tónom dával najavo pravdepodobne svoje najhlbšie romantické city a mne sa do očí tisli slzy. Nie však dojatia, ale uvedomenia si smutného faktu, že moja suseda si to zrejme púšťa dobrovoľne, ba s obľubou a navyše o šiestej ráno. Niekoľko dlhých minút zvíjania sa v kŕčoch a premietania myšlienok, za ktoré by som si zaslúžil všetko, len nie Nobelovu cenu za mier, som kapituloval a po zatvorení okna som sa vybral do sprchy. Zvuk vody nikdy predtým neznel tak krásne.

Odvtedy som sa upokojil a uvedomujem si, že sme veľmi rôznorakí a máme nesmierne odlišný vkus. Aj preto obsahujú (nielen) naše noviny tematicky rôznorodo zamerané rubriky. Napríklad v politickej sa dočítate o návšteve a konzultáciách národnostných zástupcov v parlamente a o čerstvo vypísanom termíne komunálnych volieb, v kultúrnej o prezentácii publikácií Ladislava Petra na Slovensku či Pála Csontosa v Budapešti, v detskej vás upúta Divadelný tábor v Bystrej či ocenenie vzorovej menzy v Békešskej Čabe, v náboženskej sa môžete dozvedieť všetko o júlovej omši za spolupatrónov Európy v Kostole sv. Jozefa v Budapešti a to som z dôvodu limitovaného rozsahu tohto úvodníka nestihol vymenovať ani polovicu. Dúfam teda, že aj v 31. čísle si každý nájde príspevky podľa vlastného vkusu!

Zlatko Papuček