Štvrtky sú dôležité dni v týždni. Každého po prvé napadne, že už iba deň pred víkendom, ale sú aj iné argumenty, ktoré potvrdia dôležitosť tohto dňa.

Štvrtky sú rušné aj z dopravného hľadiska. Možno ste si všimli, že vtedy je viac nákladných vozidiel na cestách ako obyčajne, totiž väčšina firiem v tento deň vypraví svoje zásielky do sveta.

Aj v obchodoch je vo štvrtok plno vynaliezavých, naštudovaných a vzrušených zákazníkov. Výmena sortimentu, začiatok novej akcie je magnetom pre rôzne vrstvy obyvateľstva práve v predposledný pracovný deň v týždni. Ľudia sú schopní za každú cenu sa dostať k produktu, ktorý si vybrali z katalógu už týždeň predtým. Takto funguje marketing. Strčia návnadu do poštovej schránky, na emailovú adresu, alebo stačí, ak niečo odporučí sused, lebo on všetko vie a funguje aj Pavlovov reflex, všetko sa vo štvrtok predá, aj šrot. Tak to bolo pred týždňom, je aj dnes a bude aj o týždeň.

Keby som chcela, isto by som našla množstvo štatistík o tom, aké tragické, ale aj pozitívne a nádejné udalosti sa stali v minulosti vo štvrtok. Radšej pripomeniem ešte jednu dôležitú udalosť z našej „kuchyne“. Vo štvrtok vychádzajú Ľudové noviny. Je to vrchol týždňa nie iba pre čitateľov, ale aj pre nás v redakcii. Týždenná práca redakčného kolektívu sa končí produktom, ktorý držíte v rukách. Niekomu sa pozdáva tento produkt, tých je pomenej, iní zas kritizujú, veď majú na to právo. Ale väčšina Slovače v Maďarsku ani netuší, o čom sú tieto noviny, lebo ich nečítajú. Hľadať vinníka za ľahostajnosť našej národnosti mi pripomína boj Dona Quijota s veternými mlynmi. Niekto ešte bojuje, a sú takí, ktorí už nemajú záujem. Pre „vojakov“, ktorí sú ešte v hre, by som mala užitočnú radu: Akou zbraňou bojuješ, takou zahynieš!

Ivett Horváthová Körtvélyesi