Iba na jeden. Akurát ho stihnem, kým mi príde sedmička, ktorá ma odvezie do Budína. Asi viacerí obyvatelia hlavného mesta, ale aj turisti, sa za posledných 63 rokov zastavili na krémeš v Jégbüfé (Ľadový bufet). Posledný augustový týždeň nás nečakane zastihla správa o zatvorení tejto starej svätyne sladkých chutí.

Nepreháňam, ak poviem, že to bolo kultové miesto. Špecialitou podniku boli wafle, sladkosti, ale aj obložené chlebíčky a výborná káva – všetko za prístupnú cenu. Bol to vlastne cukrárenský bufet pre bežných ľudí v rušnom centre mesta, so zariadením zo zašlých čias. Iba nedávno prešli na nový systém platenia. Pre mladších to bolo absurdné, keď podľa starého systému ste pri objednávke dostali lístok, ktorý ste predložili v pokladni, zaplatili a až potom ste sa mohli vydať k pultu, kde vám všetko, čo ste si objednali, vydali. Zdá sa to síce komplikované, ale stálo to za to. Aj cez zimu ste si tu mohli kúpiť zmrzlinu, čo bolo v predošlom spoločenskom zriadení – hlavne absenciou nanukov v každom obchode s potravinami počas celého roka – raritou.

Nemali tu kvalitné zákusky, ale ten výhľad na rušné námestie nadchol návštevníka každej vekovej skupiny. Bol častým dejiskom stretávok mladých i starých – slovom, kultové miesto, ktoré teraz zatvorili.

Budovu kúpili zahraniční investori, ktorí ju účelovo zrekonštruujú: bude to päťhviezdičkový hotel, ateliéry a nejaké predajne. Avšak Jégbüfé už nebude. Nábytok a zariadenie prevezú do budínskej predajne, otvorenej pred niekoľkými rokmi, ale to už nebude ono. Posledný raz ho otvorili poslednú augustovú sobotu a verte mi, že som tam bola, objednala som si krémeš a kávu, sadla som si „do výkladu“ a posledný raz nerušene sledovala rušný život v centre mesta.

Eva Fábiánová