Santov ● Učiť sa, alebo sa neučiť slovenčinu?
Dobrý kolektív hreje túžba po spolupatričnosti. Táto túžba spočíva na úcte k minulosti, kultúre a tradícii tohto kolektívu. Obyvateľov našej obce stmelil 300-ročný namáhavý život, piesne, modlitby, zvyky a ich drahá materinská reč. Rodičia nám nechali takúto dedinu. Za to im budeme večnými dlžníkmi.
Vie a rešpektuje to aj ten, kto sa práve prisťahoval do Santova a chce patriť medzi nás. Po ustanovení samosprávy poslanci a starosta odprisahali, že budú ochraňovať a pestovať zdedené zvyky, tradície a kultúru našej obce, materinskú reč našich predkov a mnohých z nás. Ani jeden poslanec verný svojej prísahe neriskuje svoju povesť porušením prísahy. V národnostnej obci je prirodzené, že v škôlke a v škole sa naše deti učia jazyk národnosti. Maďarský štát nielen morálne, ale aj finančne podporuje výučbu jazykov národností. Na jedného žiaka dostane škola ročne 193 000 Ft. Len za to, že sa dieťa učí slovenčinu, škola dostane navyše 95 000 Ft. To v prípade 150 detí činí 14 miliónov forintov ročne. Ak by sme o ne prišli, bola by to vážna strata pre beztak nedostatočne financované školstvo, a mohlo by to vážne postihnúť celú dedinu. Pravda, niekto môže povedať, že ho nezaujímajú problémy obce, nie je to jeho vec, ale problém samosprávy. Podľa mňa obec nepatrí iba samospráve, ale každému jej obyvateľovi. Na istej úrovni a podľa svojich možností by každý mal priniesť pre ňu obeť. V okolitých dedinách, v Solymári alebo vo Verešvári, ľudia sa s radosťou, hrdo hlásia k svojej nemeckosti. Vo svojich kostoloch počúvajú nemeckú kázeň, omšu, vo svojich školách sa bez ostychu učia jazyk svojej národnosti. Rôznymi iniciatívami, dojímavou vernosťou, závideniahodným spôsobom sa pridržiavajú svojej kultúry. Patrí im za to hlboká úcta!
U nás sa v poslednej dobe ozývajú zatiaľ tiché, ale zlovestné hlasy. Načo sa máme učiť slovenčinu, načo máme zaťažovať dieťaťu hlavu takouto zbytočnosťou? Radšej ho zoberiem inde. Aj nás ovanuli obavy doliehajúce na malé osady, ktorým pre malý počet žiakov hrozí spájanie, resp. zatváranie škôl. Zrodili sa nové typy škôl, ktoré sa snažia privábiť čo najviac detí, veď tie vďaka kvótam na každého jedného žiaka znamenajú pre školu toľkokrát viac peňazí. Pravda, v Maďarsku je výber školy ľubovoľný. Opustenie školy môže mať tisíc dôvodov, ale je veľmi smutné, ak niekto vypíše svoje dieťa (a spolu s ním 288 000 Ft) z vlastnej obce niekam inde preto, aby sa nemuselo učiť slovenčinu. Je to vážny problém. Previerka spolupatričnosti kolektívu. Samozrejme, rozhodnutie je na rodičoch. Hoci dieťa dostane nie lepru, ale jeden jazyk navyše. A netreba zaň ani platiť ťažké desaťtisíce, dostáva ho zadarmo, ba škola zaň dostáva peniaze. Dieťa môže jazyk používať v okolitých štátoch, dostane zaň body na vysokoškolských prijímacích skúškach, jazykový príplatok na pracovisku. Má sa otočiť chrbtom ku svojej dedine, alebo má ostať v našej škole a za malú obeť sa má učiť jazyk, ak sa duchovný rast dá vôbec nazvať obeťou? Nemyslím si, že verešvárske dieťa sa učí nemčinu iba preto, lebo v Nemecku je viac peňazí. Pilíšski Tóti nie sú menej cennejší ako solymárski Švábi, lebo materinský jazyk je rovnako cenný, preto tí uvedomelejší majú strach z jeho zániku. Skrytou alebo otvorenou formou, ale možno z čírej bezcitnosti môže byť cieľom likvidácia santovskej Slovače, tak či onak, výsledok je rovnaký. Najlepšou pôdou k tomu je škola a kostol, ale potom ako sa bude konfrontovať naše pýriace sa svedomie s pamiatkou našich predkov? Alebo rozšírme tento princíp za hranice nášho štátu: môžeme sa priamo bez pocitu hanby pozrieť do očí našim vojvodinským, horniackym alebo sedmohradským bratom? Lebo s takýmto plytkým cieľom sa môžeme dostať na jednu úroveň so Srbmi bijúcimi Maďarov, Rumunmi znevažujúcimi Čángov, či protimaďarskými slovenskými nacionalistami. My sme im ukazovali iný príklad. Ukážme im, ako my zaobchádzame so svojimi národnosťami. Je sporná psychologická otázka, aký vplyv môže mať na prebudenie santovského sebavedomia nášho dieťaťa, ak ho vytrhneme z tejto pospolitosti? Či sa rodič bude podieľať na riešení problému, alebo si vyberie naoko pohodlnejšie riešenie? Je to nový problém! Nech sa rozhodne každý podľa vlastného svedomia, čo spraví. Svojím príspevkom som azda napomohol upokojiť naše svedomie.