Čitatelia nám píšu ● Výraz „tót“ nie je ponižujúci
„Stará mama vám odkazuje, nenačím tak vraveť, že jeden, to je edon!“ Stretnúc sa so starou mamou, aj jej som vysvetlila, že to je nárečie, nech ho len pestuje i ďalej, ale ja vyučujem spisovný jazyk!
Vážená redakcia! Musím vám napísať o mojom dnešnom zážitku. Ako rovesníčka nedávno zosnulého pápeža, bola som predplatiteľkou už aj Našej slobody, a pravdaže, predplácam aj na Ľudové noviny.
Vraciam sa z mesta, keď nový poštár práve chce „stoknúť“ v hnedom obale do mojej poštovej schránky Ľudové noviny. Ja radostne poznamenávam: „Megjött a tót újság! Adja csak ide!“ Na to on, čítajúc adresu: „De kérem, erre az van írva: Kováts Györgyné!“ „Hát, az meg éppen én vagyok!“ Tu hneď musím konštatovať, že nesúhlasím s mienkou, podľa ktorej výraz „tót“ je ponižujúci! Práve Ľudovít Štúr hovoril na uhorskom sneme „Az én tót népem!“
Keď som začala vyučovať slovenčinu v „Kyškýreši“ bez učebníc, rada som využívala riekanky. Napríklad „Jeden, dva, tri, štyri, päť, naučím sa rátať hneď“. Na druhý deň žiačik mi hlási: „Stará mama vám odkazuje, nenačím tak vraveť, že jeden, to je edon!“ Stretnúc sa so starou mamou, aj jej som vysvetlila, že to je nárečie, nech ho len pestuje i ďalej, ale ja vyučujem spisovný jazyk! Na to ona: „Hát igen, a tanár néni szlovákul beszél, de mi tótul, a kettő nem ugyanaz!“ Nevedela som ju presvedčiť!
Želám vám úspešnú prácu, ostávam s pozdravom