Slovák, ktorý dobyl svet ● Z konferencie o Móricovi Beňovskom
Asi je málo takých ľudí, ktorí by nepoznali meno Mórica Beňovského, ktorí by nevedeli, že to bol slávny cestovateľ, vojak, dobrodruh, kráľ Madagaskaru... Ale na druhej strane by možno ešte menej bolo tých, ktorí by ho poznali takým, akým v skutočnosti bol. O jeho osobu súperí viacero národov.
Kto ho pozná z maďarskej literatúry, vie, že to bol „najdobrodružnejší Maďar“. Poľský básnik Juliusz Słowacki napísal poému Beniowski, z ktorej sa všetci žiaci dozvedia, že Maurycy Beniowski bol Poliak. My, Slováci, sa tomu nevieme dosť vynačudovať, hlavne ak vieme, že Móric sa narodil v slovenskej šľachtickej rodine, v kúrii, ktorá podnes stojí v slovenskom meste Vrbové, vyrastal medzi Slovákmi a aj podľa matričného zápisu svätojurského gymnázia je „Prae Nobilis Slavus“. Bol teda šľachtic a Slovák. Ak by sme sa o ňom chceli viac dozvedieť, nemali by sme ľahkú úlohu. Vieme, že bol cestovateľ, vojak, moreplavec, dobrodruh, ba i kráľ... Ale čo vie o ňom taký zanietený bádateľ, ako napr. poľský historik žijúci v USA Leon Orlowski (1891-1976)? Podľa neho M. Beňovský mal rovnako veľa predností, ako i negatívnych vlastností. O jeho rozporuplnej osobnosti podal takéto výstižné hodnotenie: „Ľahko mohol podliehať rôznym interpretáciám ten, ktorý bol súčasne človek, vojak, sprisahanec, politik, bezočivý dobrodruh, korzár, Don Juan i milovaný manžel, inteligentný organizátor i chvastúň, štedrý veľký pán a často bezmála žobrák, nadovšetko však človek nezlomnej vôle, obdarovaný veľkou odvahou i fantáziou, stvorený rozkazovať, vzbudzujúci bezhraničnú nenávisť a takisto oddanosť.“
Nás, Slovákov, oduševňujú mnohé jeho prvenstvá. Napr.: bol prvý z našich ľudí, ktorý sa dostal na štyri kontinenty; jeho cesta Sibírou nemá u jeho krajanov obdobu; preplavil sa z Kamčatky do Číny, čo sa pred ním žiadnemu Európanovi nepodarilo; misia na Madagaskare, ktorou ho poverili Francúzi, taktiež nemá u našich ľudí obdobu; Pamäti, ktoré napísal, sú unikátne, stali sa svetovým bestsellerom, vyšli tlačou doteraz v siedmich jazykoch vo vyše päťdesiatich vydaniach... Sú to výkony priam fantastické. Niet sa teda čo diviť, že keď som sa dozvedel o pripravovanej konferencii, dostal som chuť zapojiť sa do práce, hľadať po knižniciach i antikvariátoch diela o Móricovi, zozbierať, čo sa dá a tak pomôcť organizátorom tohto podujatia. Videl som v tom možnosť spoznať lepšie M. Beňovského, ale i osobnú povinnosť pričiniť sa k veci. Záujem prejavil aj predseda Slovenskej samosprávy 1. obvodu Budapešti František Zelman. Tak sa stalo, že keď nadišiel čas, so záujmom a oduševnením sme spolu vycestovali na miesto činu.
Mesto Vrbové a Ústav dejín Trnavskej univerzity uskutočnili 10. októbra v centre mesta veľkolepú konferenciu o najslávnejšom vrbovskom rodákovi Móricovi Beňovskom. Bol to zvláštny pocit vstúpiť do kúrie, v ktorej sa Móric narodil a kde žil. Vo veľkej sále sa zišlo vzácne a úctyhodné obecenstvo: doktori vied, univerzitní profesori, inžinieri, cestovatelia, vedeckí bádatelia, vedenie mesta Vrbové, dokonca aj potomkovia M. Beňovského, ako grófka Alžbeta Ambrózyová. Za predsedníckym stolom sedeli primátor mesta PaedDr. Ivan Borovský, odborný garant konferencie z Trnavskej univerzity PhDr. Jozef Šimončič CSc, poslanec NR SR Jozef Rydlo a organizátor konferencie Ľubomír Bosák.
Po krátkom hudobnom úvode primátor mesta slávnostne otvoril konferenciu. Oznámil, že je naplánovaná na 10. októbra preto, lebo pred 230 rokmi v Malgasi v tento deň vyhlásili M. Beňovského za kráľa. Pred 260 rokmi sa narodil a 220 rokov uplynulo odvtedy, ako padol zranený guľkou francúzskeho vojaka. Za cieľ konferencie naznačil postúpiť ďalej, priblížiť sa k historickej pravde.
Prof. Šimončič spomenul aj skutočnosť, že južní a severní susedia Slovákov si jednoducho prisvojili Beňovského a vytĺkali z neho kapitál. Hovoril o tom, ako videli Beňovského Poliaci Janusz Roszko a Edward Kajdański, ktorí plavbu z Kamčatky do Makaa pokladal za najvýznamnejšiu v Beringovom mori a Pacifiku... Pripomenul, že osoba M. Beňovského mala v sebe viac slovenskosti, ako sa jej doteraz pripisovalo. Poslanec J. Rydlo poukázal na dôležitosť tejto konferencie a zdôraznil, že aj malé mestečko vie robiť veľké veci.
Potom už nasledovala pracovná časť konferencie, v rámci ktorej odznelo 10 prednášok. Dr. Patrik Kýška hovoril o pôvode M. Beňovského a o genealogických súvislostiach. Doc. PhDr. Viera Pavlíková-Vilhanová na základe štúdia archívnych prameňov v Londýne informovala o aktivitách Beňovského na Madagaskare. Mgr. Patrik Kunec prednášal o Beňovského pobyte a aktivitách v Amerike, Dr. Ľubomír Bosák vo svojej prednáške Beňovský a Slováci zdôraznil, že Slováci vždy mali záujem o M. Beňovského, len ich možnosti neboli tomu adekvátne. Témou prednášky Dr. Jána Bábika bola hra nemeckého dramatika A. Kotzebueho Gróf Beňovský alebo sprisahanie na Kamčatke a jej význam pre slovenské ochotnícke divadlo. O M. Beňovskom povedal: „Bol Slovák, ktorý dobyl svet. Vážia si ho vo všetkých krajinách, len u nás...“ Aj preto považujeme za mimoriadne významný čin kompletné vydanie Beňovského Pamätí v dvoch zväzkoch, preložené do slovenčiny, na ktoré sa podujalo bratislavské Vydavateľstvo Lúč. Dr. Miroslav Holečko hovoril o náboženských prvkoch v Beňovského Pamätiach. Autor týchto riadkov predstavil život o 9 rokov mladšieho Móricovho brata Emanuela. Po ukončení prednášky odovzdal knihy o M. Beňovskom ako dar Slovenskej samosprávy 1. obvodu Budapešti mestu Vrbové. Dr. Júlia Hautová prednášala o potomkoch M. Beňovského a Ing. Arch. Marcel Zachar podal architektonické zhodnotenie kúrie M. Beňovského, budovy, v ktorej sme rokovali. Posledným prednášateľom bol významný slovenský cestovateľ Dr. František Kele. „Povodil“ nás po stopách slávnych Slovákov (Beňovský, Štefánik, Kukučín) a premietol film Kráľ kráľov bol z Vrbového - expedícia na Madagaskar 1996.
Po prednáškach nasledoval historický okamih: prezentácia 1. zväzku slávnych Pamätí! Dr. Ľ. Bosák (autor predslovu) pripomenul, že úsilia vydať toto dielo v slovenčine tu vždy boli. Už r. 1808 sa uskutočnilo prvé, i keď len čiastočné vydanie Pamätí, čo sa pred 40 rokmi zopakovalo, ale až teraz, vďaka nevšednému edičnému počinu Vydavateľstva Lúč, vychádza dielo v slovenčine úplné. Predstavil nám ho riaditeľ vydavateľstva Ing. Ignác Kolek. Medziiným nám prezradil, že k 10. októbru, k výročiu korunovania M. Beňovského za kráľa Madagaskaru, vydali prvý zväzok a do konca roka vyjde aj druhý.
Z množstva príhovorov by som vyzdvihol návrh založiť Spoločnosť M. Beňovského s patričnou nadáciou. Milým a vzácnym prekvapením bolo aj predstavenie impozantnej jazdeckej sochy M. Beňovského, zatiaľ len v menšom rozmere, dielo prítomného akad. sochára Antona Gábrika. Bolo by pekné vidieť ju na námestí Vrbového v nadprirodzenej veľkosti!
Po tom všetkom za prácu vykonanú v záujme úspešnej konferencie početným snaživcom, medzi nimi aj G. Papučkovi, pán primátor Dr. Ivan Borovský v mene mesta Vrbové odovzdal 1. zväzok diela M. Beňovského Pamäti a cesty, ako aj pamätnú mincu M. Beňovského. Profesor PhDr. Jozef Šimončič CSc. v dobrej nálade, s pocitom úspešnej, dobre vykonanej práce a s odhodlaním v nej pokračovať konferenciu uzavrel. Čo dodať nakoniec? Toľko dobrých, za šľachetnú vec oduševnených ľudí človek zriedkakedy vidí pohromade. Bolo to stretnutie dôstojné veľkému a slávnemu synovi mesta Vrbové M. Beňovskému.