Národný deň smútku ● Veľkolepá rozlúčka s velikánom F. Puskásom

V Maďarsku bol v sobotu pri príležitosti pohrebu futbalovej legendy Ferenca Puskása vyhlásený národný deň smútku. Niekdajší obávaný ľavonohý strelec, ktorí viedol maďarský „zlatý tím” v päťdesiatych rokoch uplynulého storočia a so španielskym veľkoklubom Realom Madrid získal viacero trofejí, zomrel 17. novembra vo veku 79 rokov, keď podľahol po dlhom boji Alzheimerovej chorobe.

Počas svojej kariéry zaznamenal budapeštiansky rodák dovedna viac než 600 gólov a je stále považovaný za jedného z najlepších hráčov 20. storočia, keď sa pred ním v ankete z roku 1999 umiestnili iba takí velikáni ako Pelé, Johann Cruyff, Franz Beckenbauer, Alfredo di Stéfano či Diego Maradona. Na sobotňajšom popoludňajšom smútočnom obrade na maďarskom národnom štadióne, ktorý v roku 2002 pomenovali na Puskásovu počesť, sa zúčastnili najlepší hráči, viacerí futbaloví funkcionári a tisícky smútiacich fanúšikov. Nechýbali prezident FIFA Joseph Blatter, bývalý skvelý francúzsky futbalista Michel Platini, nemecká ikona Franz Beckenbauer či bývalé esá Realu Madrid Raymond Kopa a Francisco Gento. S príhovorom vystúpili súčasný prezident Realu Madrid Ramon Calderon, ako aj Jenő Buzánszky, jeden z dvojice žijúcich členov maďarského národného výberu, ktorý v prvej polovici 50. rokov minulého storočia strašil všetkých súperov. „Mnohokrát jeho neuveriteľná ľavačka priviedla obrancov do šialenstva a náš tím k víťazstvu. Národ a celý svet smútia,” uviedol Buzánszky. „Ferenc nás opúšťa ako nezničiteľný hráč a človek. Ďakujeme Maďarsko, ďakujeme Pancho,” dodal Calderon.

Vo večerných hodinách sa potom smútiaci presunuli k Bazilike svätého Štefana, kde sa uskutočnil pohreb za účasti tisícov smútiacich obdivovateľov a telesné pozostatky futbalového velikána známeho v rodnej krajine pod prezývkami „Öcsi” a „malý brat” uložili na večný odpočinok. Puskás, jeden z najlepších futbalistov 20. storočia, bol ústrednou postavou maďarského reprezentačného výberu, ktorý v prvej polovici 50. rokov minulého storočia strašil všetkých súperov. Ako kapitán doviedol svoj tím k zisku zlatej medaily na olympijských hrách v roku 1952 a v pamätnom zápase vo Wembley v roku 1953 pripravil so spoluhráčmi Anglicku prvú prehru a domácej pôde v histórii. Na nasledujúcom svetovom šampionáte vo Švajčiarsku dokráčal „Zlatý tím” na čele s Puskásom až do finále, kde však nezvládol pozíciu favorita a prehral s Nemeckom. Ferenc Puskás zaznamenal v 84 zápasoch v najcennejšom drese úctyhodných 83 gólov. V roku 1956 po neúspešnom maďarskom povstaní proti nadvláde Sovietskeho zväzu odišiel Puskás do Španielska, kde s Realom Madrid získal sedem ligových titulov a trikrát sa tešil z víťazstva v Európskom pohári majstrov. V drese „bieleho baletu” sa štyri razy stal najlepším kanonierom španielskej najvyššej súťaže. Celkovo počas svojej aktívnej kariéry odohral 533 duelov, v ktorých dokázal skórovať 511-krát. Ako tréner viedol okrem iných čílsky Colo-Colo, grécky AEK Atény či španielsky Real Murcia. Do vlasti sa Puskás vrátil v roku 1981 a od roku 2002 nesie jeho meno národný štadión v Budapešti.