Ruženka Egyedová ● List (ne)známemu...
Nekorektných počinov je tu veľa, napríklad absolútna neochota viesť s nami dialóg, snaha zdiskreditovať Zväz Slovákov v Maďarsku a písomné udanie na prokuratúru. Prečo? Pre moc, posty, peniaze, márnomyseľnosť, pýchu?
Sú v živote človeka také chvíle, keď jednoducho nemôže byť ticho, keď musí vypovedať pravdu (ak už nie akúsi absolútnu, tak aspoň tú svoju, o ktorej je presvedčený). V mojom doterajšom pôsobení vo funkcii predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) bolo veľa takých chvíľ, ale ani jedna z nich mi nespôsobila toľko bolesti, sklamania ako táto, keď musím položiť na hárok papiera nasledovné slová.
Vždy som bola presvedčená o tom, že Slováci v Maďarsku držia spolu, spoločne sa usilujú vo všetkých oblastiach národnostného života o zachovanie svojho jazyka, svojej kultúry, o zachovanie tých hodnôt, ktoré tu zanechali naši predkovia. Na počiatku to bolo len prostredníctvom spolkovej činnosti, neskôr sa práve zásluhou týchto živých buniek ZSM podarilo založiť miestne slovenské samosprávy i celoštátny zbor. Ten prebral od ZSM Ľudové noviny a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku a postupne vytvoril širokú sieť slovenských inštitúcií, vrátane našich dlhé desaťročia fungujúcich škôl. Nesmierne záslužná a dôležitá skutočnosť.
Skutočnosťou je však aj to, že po dlhoročnej dobrej spolupráci nastal v lete 2006 výrazný zlom. Pred voľbami. Práve vtedy zaznela tvrdá kritika na adresu ZSM ako absolútne nespoľahlivého a nelegitímneho partnera do volieb. Nečakane, veď ZSM dovtedy dôsledne napĺňal uznesenie Valného zhromaždenia z novembra 2005 a ešte v marci 2006 pozval na spoločné zasadnutie členov Predsedníctva Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) do Hronca, aby spoločne prerokovali predvolebné úlohy. Potom však prišiel totálny zvrat a pred ZSM sa dostal Písomný návrh koaličnej dohody, o náplni ktorej s predstaviteľmi ZSM nikto nikdy nerokoval a jej jasným zámerom bolo dostať ZSM z pozície rozhodujúcej nominačnej organizácie na post bezvýznamného partnera, ktorý sa dostane do volebnej koalície len vďaka dobrej vôli. Ominózne koaličné rokovanie toto všetko prinieslo na povrch. Bolo to nesmierne urážajúce, ponižujúce a najmä to veľmi bolelo. (Človeka vždy boli, keď stratí priateľov a ilúzie.) Odvtedy sa valí na ZSM jedna vlna obvinení za druhou. Najzávažnejšie obvinenie je, že náš Zväz rozdelil Slovákov do dvoch táborov. Ako to z predchádzajúcich riadkov vyplýva, my sme to neboli. A keby som teraz pred súdom mala odpovedať na otázku, či prisahám, že všetko toto je pravda, odpovedala by som „prisahám“.
Musím spomenúť ešte niekoľko vecí. Nekorektných počinov je tu celý rad: vyhrážanie sa, že Dolná zem bude bojkotovať celoštátnu súťaž pre deti a mládež Slovenské spievanky a veršovačky, putovná kampaň bývalých funkcionárov (D)ZSM, ktorí prehovárajú našich kandidátov, aby hlasovali za inú koalíciu, aj za cenu funkcie v župnej samospráve, alebo zaradenie nášho elektora na župnú listinu druhej koalície, zámerné nepozvanie na stretnutie s najvyššími predstaviteľmi Slovenskej republiky, absolútna neochota viesť s nami dialóg a na záver najsmutnejšie, písomné udanie na prokuratúru hlavného mesta Budapešti v jednoznačnej snahe zdiskreditovať ZSM. Pýtam sa: PREČO? Pre moc, posty, peniaze, márnomyseľnosť, pýchu? Neviem. Viem však celkom určite, že sa pácha krutý hriech. Do sŕdc a duší našich ľudí sa zasiala neistota, obavy, podozrievavosť, nevraživosť, delenie sa na „našich“ a „vašich“. Myslím na naše staré matere a otcov, čo by asi povedali, keby to videli...
ZSM nemá milióny. Zato má za sebou vo svojej 58-ročnej histórii obrovský kus práce, stovky a stovky podujatí (napr. súťaže, festivaly, národnostné dni, tábory), založenie prvých inštitúcií, podporovanie literárnej tvorby, národopisnej činnosti, prehlbovanie kontaktov s materskou krajinou, atď... Bolo by na to treba osobitné vydanie Ľudových novín... Ide tu o veľmi veľa poctivých a statočných ľudí, ktorí len z vlastného presvedčenia, celý svoj život bez nároku na odmenu venovali záchrane a znovuoživeniu svojej národnosti a ktorých si nesmierne vážime, ctíme a ďakujeme im bez ohľadu na ich zemepisné pôsobisko.
ZSM má svoju hrdosť a česť. Jeho práca sa podriaďovala a podriaďuje hlavnému cieľu: zjednocovať a posilňovať príslušníkov slovenskej národnosti v neľahkom zápase za svoj jazyk a svoju kultúru, za svoju národnosť. Tu musím zopakovať naše krédo: CSS všetkými dostupnými právnymi prostriedkami má zastupovať záujmy slovenskej národnosti v Maďarsku, kým ZSM vykonáva maximum preto, aby bolo koho zastupovať. Niektoré miestne organizácie ZSM sa rozhodli vstúpiť do druhej koalície. Nebolo jednoduché pochopiť to. Ale demokracia je taká. Každý má právo na svoj názor a my ho rešpektujeme. Som presvedčená, že spolu ešte veľa dokážeme. Neviem, čo nám prinesie budúcnosť. Viem len, že sme za ňu zodpovední. My všetci.