Pred mnohými rokmi, keď ešte tu, na tejto dolnozemskej samote, žilo mnoho ľudí, sa tu narodila moja prababka. Jej rodičia spolu s celou rodinou sa sem presídlili z územia dnešného Slovenska, aby zúrodnili neobrábanú pôdu.
Vtedy, po odchode Turkov, bolo toto územie ešte neobývané, ale Slováci spolu s inými usadlíkmi začali rozvíjať tento kraj. Postavili rady samôt - sálašské rady, kde si každý našiel svoje šťastie. Hovorili po slovensky, svojím materinským jazykom. Tak sa rozprávali doma aj v škole, aj učiteľ ich takto učil, ale aj bohoslužby počúvali po slovensky. Teda nie je to zázrak, že aj moja prababka sa naučila maďarský jazyk až v školskej lavici. Aj s pradedom hovorila po slovensky, preto ich deti, medzi ne patrí aj moja stará mama, na veľkých rodinných stretnutiach ešte aj teraz používajú slovenčinu. Život mojej prababky napĺňajú slovenské zvyky. Ešte ako malé dievča sa naučila, že keď urobí voľačo svojimi vlastnými rukami, to vždy bude mať najväčšiu cenu. Pretože rodina bola veľká, mnoho pracovala v kuchyni, šila, tkala a vykonávala prácu okolo sálaša.
Moja prababka sa volá Anna Uhliarová. Narodila sa 27. januára 1926 v Sarvaši. Pochádza zo slovenskej rodiny. Vyrastala v sedliackom dome. Rada počúvam spomienky mojej prababky a rada si prezerám i staré fotografie. Tak si dokážem poskladať predstavy o živote našich predkov. Všetky tie čierno-biele fotografie so zúbkovaným okrajom zachytávajú ľudí pri ich každodennej činnosti a o takýchto každodenných povinnostiach rozpráva i moja prababka. Celý jej život napĺňala práca a aj dnes, hoci jej čas vymeral dlhý diel, nedokáže nečinne vysedávať. A tak pri jej rozprávaní ja tiež beriem do rúk farbičky, aby som zachytila jej myšlienky i obrazom. Ak vás to zaujíma, pozrite si ich aj vy a prečítajte si, čo som si od nej vypočula.
V prostriedku izby na brvno bola pripevnená ozdobená petrolejová lampa z drôtu. Svietilo sa ňou pomocou petroleja, čo kúpili v obchode. Najbližší obchod bol 3 km od domu. Do obchodu zvykli chodiť deti, a to pešo. Petrolej doniesli domov v dvojlitrovej kanvici. Za týždeň museli ísť aj dvakrát. Predávali ho za halier, čo nebola lacná vec, preto s ním museli sporiť. Svietili aj s knôtom. Do plechovej nádoby vliali olej z tekvicového alebo slnečnicového semena, do toho namočili knôt a zapálili ho. Svietil dobre. Na vrchu pece uspávali (kýšili) mlieko, na boku sušili šaty. Do pece zakúrili ráno, ale keď bola veľká zima, tak aj popoludní. Kúrili najčastejšie oklaskami a haluzinou. V dobre vykúrenej peci piekli voňavý chlieb. Tam údili mäso na leto, ktorá rodina bola bohatá, na celý rok. Tí, ktorí chodili kopať, alebo v lete pracovali pri mláťačke, mohli chovať 1 až 2 svine. Tak mali vlastnú klobásu, mäso a slaninu. V zime piekli a varili v peci, v lete vonku na šporáku. Keď deti nechceli jesť, čo bolo na stole, museli počkať na nasledujúce stravovanie. V lete jedli ovocie, v zime sušené ovocie, ale maškrtili aj orechy s medom. V každom dvore si vykopali studňu vzdialenú od sálaša 10 až 15 metov. Vodu z nej pili, používali ju na varenie, pranie a umývanie. Pri studni bol drevený žľab, do toho nalievali vodu zo studne. Nebolo ľahké vytiahnuť vodu, lebo vedro bolo veľmi ťažké. V zime kravy napájali v kravíne, vodu museli nosiť vo vedrách. Kone pili na dvore z válova. Na kúpanie a na pranie zohrievali vodu v peci. Mydlom, ktoré varili doma, prali aj sa umývali. Mydlo varili tak, že do kotla dali vodu, zásadu, škvrnky (oškvarky) a salónky (slaninu). Nechali dlho variť, až sa všetko rozvarilo. Potom ponorili do kotla husacie pero. Keď zostalo neporušené, bol hotový základný materiál na mydlo. To zaviazali do plachty a dali medzi tehly, Na druhý deň mydlo chladlo a tvrdlo. Narezali ho na kusy a bolo pripravené na používanie. Spodok bol dobrý na pranie farebných šiat. Ľudia na sálašoch chovali najmä kravu pre mlieko, barany a prasce pre mäso, ale mali aj iné domáce zvieratá. Voly a kone používali pri obrábaní pôdy a na ťahanie. V niektorých rodinách sa rozšíril aj chov byvolov, ale neboli vo veľkej obľube, lebo byvol si zvykol ľahnúť do mláky na cestu. Koncom týždňa si ľudia menili šaty. V každej rodine bolo v pondelok veľké pranie. Na brehu rieky, alebo doma v drevenom koryte namáčali šaty, ktoré potom vyprali mydlom. Aj vlasy si umývali mydlom raz za týždeň. Sušili si ich na dvore na slnku, alebo pri peci, potom si ich zaplietli a na koniec vrkočov uviazali široké mašle. Ženy si vždy našli nejakú užitočnú robotu. Keď nebolo nič súrnejšie, tak tkali. Večer im prišli pomáhať príbuzní a susedia. Výnimkou bola sobota. Vtedy išli mladí na večierku, kde hrali na citare, spievali a tancovali. V nedeľu pred obedom išli do kostola. Navarili obed a poobede oddychovali. Vtedy nechodili na zábavu. Bola to hanba, ak voľakto prišiel domov až v pondelok. V pondelok už začínala ťažká robota.
V zime tkali na tkáčskom stave, ktorý obsadil veľkú časť izby. Handry trhali na pruhy, zošili ich a potom z nich tkali koberce. Najprv tkali svetlomodré a biele koberce, potom aj farebné. Robili aj obrusy, uteráky, plachty, a zdobili ich. Používali červené, modré a zlatožlté vlákno. Na tkaninách vyšívali kvety a zvieratká. Okraje strapkali, alebo ažúrovali. Neskôr vystrihli malé dierky a obšili ich. Tieto výšivky boli veľmi pekné. Ženy mali mnoho šatiek. Boli z kartónu, z hodvábu, zo zamatu, neskôr aj z modrotlače. Už aj malým, troj-, štvorročným deťom uviazali šatky. Nosili ich aj v lete, boli na nich strapce, veľa vzorov a pestré farby. V zime nosili ženy čierny, hnedý, alebo sivý vlniak. Povíjali do nich aj bábätká, keď išli niekam na konských saniach. Ženy nosili ozdoby - prstene, náušnice, bohatšie aj perlový náhrdelník. Pôrodná baba ihlou prepichla dievčatkám uši, cez dierku navliekla niť a tou museli pohybovať, kým sa ranka nezahojila. Potom už mohli dostať prvé náušnice.
Pšenicu vozili do mlyna na voze. Na koni bol zvonec, ktorý hlásil ľuďom, že môžu poslať zrno. Vrecia naložili na voz a na druhý deň priviezli z mlyna múku. Skladovali ju vo vreciach, ktoré si sami utkali. Na raňajky jedávali lángoše, hrianky, varené zemiaky v šupke alebo pečené zemiaky so slaninou. Na obed ak mali mäso, tak zvyčajne perkelt s nokedľami (haluškami), so zemiakmi alebo s nudlami (šúľancami). Z múčnych jedál najčastejšie varili halušky (rezance), pirohy a knedle, Na večeru jedávali studené jedlá - sluku, niekedy klobásu. Obľúbenou pochúťkou bolo varené sušené ovocie, ale aj chlieb s lekvárom či s medom. Tí, ktorí mali doma kravy, pili čerstvo nadojené mlieko, alebo prevarené mlieko s cigóriou. Obľúbené bolo kyslé mlieko. Aj keď už mali príbory, často používali len jeden druh. Prababka za svojho detstva jedávala ešte z drevených tanierov, ktoré neskôr vystriedali keramické. Nože, vidličky a lyžice boli zo skova (z kovu). Poháre boli ušaté a veľké. Servítky boli z plátna, bohatší si ich rozprestreli do lona a uviazali okolo krku. Stôl bol pokrytý domácimi tkaninami, ktoré pred jedením odkladali.
Veľmi rada si pozerám ručné práce, ktoré urobila moja prababka. Vždy, keď ich hladím priam cítim, s akou veľkou láskou ich robila. Je v nich skrytý celý jej život.