Kovačica, stredisko Slovákov v južnom Banáte v Srbsku, bola koncom mája dejiskom významného medzinárodného podujatia s názvom Odkaz predkov.
Počas štyroch dní jeho hlavnou náplňou boli dve odborné sympózia sprevádzané bohatým kultúrnym a náboženským programom. Záštitu nad celým podujatím, a to aj svojou osobnou účasťou, prevzal podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič. Okrem domácich organizátorov a prednášateľov sa na podujatí zúčastnili: predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová, predseda Matice slovenskej Jozef Markuš, riaditeľ Krajanského múzea Stanislav Bajaník a viacerí prednášatelia zo Slovenska, Maďarska a USA. Hlavnou náplňou kovačických dní boli dve odborné podujatia.
Sympózium k storočnici Kovačického procesu malo vyčerpávajúci priebeh. Vystúpilo na ňom až dvadsať prednášateľov. Prihovorili sa k historickej udalosti, ktorá sa v roku 1907 udiala v kovačickom kostole, Slovenským evanjelikom išlo o záchranu svojej slovenskej bohoslužobnej a vyučovacej reči a tým aj o zachovanie národného povedomia. Cirkevná vrchnosť v osobe biskupa Gustáva Scholtza porušila cirkevnú ústavu a direktívne kovačickej cirkvi, ktorú tvorili výlučne Slováci, prikázala v ich kostole slúžiť raz do mesiaca maďarské bohoslužby. S tým konvent kovačického cirkevného zboru nesúhlasil, ale jeho odvolávania sa na platnú cirkevnú ústavu boli márne. Na prvých vynútených maďarských bohoslužbách s účasťou hŕstky provokujúcich úradníkov, z ktorých mnohí neboli ani evanjelikmi, reagovali prítomní slovenskí evanjelici pasívnym odporom a tým, že slovenským spevom znemožnili odslúžiť maďarské bohoslužby. Z predchádzajúcich skúseností z iných slovenských evanjelických zborov v Uhorsku sa Kovačičania obávali, že aj u nich dôjde k maďarizácii nielen cirkevného zboru, ale aj školy, a tým k strate slovenskej identity. Kovačické udalosti vyvrcholili na druhej maďarskej bohoslužbe, na ktorej sa opäť zúčastnili aj slovenskí evanjelici, a to z toho dôvodu, aby neúprimným maďarským účastníkom a tiež ľuďom iných konfesií, ktorí provokatívne prišli do kostola, opäť slovenským spevom znemožnili uskutočnenie proti vôli Kovačičanov direktívne nariadenej maďarskej bohoslužby. Vtedy už žandári na príkaz prítomného slúžneho Zsírosa, ktorý navyše nekresťanskými a rasovo motivovanými nadávkami častoval Slovákov, pod bodákmi vyhnali slovenských veriacich z ich kostola, niekoľkých zviazali už v kostole a iných, čo nestačili ujsť, vohnali do obecného úradu. Nasledoval dva roky trvajúci súd, v ktorom bolo obvinených 106, neskôr len 96 Slovákov. Po dlhých mesiacoch vláčenia sa po súdoch a míňania peňazí, zásluhou šikovných obhajcov, súd 56 úplne oslobodil a 35 ďalším pôvodne vymeral dovedna 6 rokov a 8 mesiacov väzenia, 6 280 korún peňažnej pokuty a 919,20 korún súdnych trov. Niektorým obvineným boli odvolacím konaním tresty znížené. Súčasne prebiehal cirkevný proces proti farárovi Jánovi Čaplovičovi, ktorý zámerne, aby sa nemohol tak skoro vrátiť do úradu, trval tri roky. Okrem toho, že tento martýr bol suspendovaný z úradu, mal zaplatiť aj pokutu 1 400 korún. Jeho obhajcami boli Miloš Krno a Ľudovít Mičátek, ktorí postupne vyvrátili mnohé nezákonné vyšetrovania a obvinenia. Po obratnej obhajobe menovaných bol Ján Čaplovič odsúdený iba na 1 000 korún pokuty za súdne trovy. Tú potom zaňho zaplatili jeho obhajcovia ako „národný dar od báčskych Slovákov“ a po troch rokoch sa Ján Čaplovič mohol opäť vrátiť do svojho úradu. Kovačický proces mal v tom čase medzinárodný ohlas a zmienili sa o ňom viaceré noviny, medzi nimi i publicista Scotus Viator (R. W. Seton Watson). Na počesť tohto podujatia sa pri jeho storočnici okrem sympózia konali v kovačickom kostole aj slávnostné bohoslužby, kde veriacich pri tejto príležitosti pozdravil predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. Po bohoslužbách pred kostolom bol za prítomnosti stoviek Kovačičanov a hostí, medzi ktorými bol podpredsedu vlády SR Dušan Čaplovič, vnuk farára Jána Čaploviča, odhalený pamätník odsúdeným, ktorý posvätil domáci evanjelický biskup Samuel Vrbovský.
Aj druhé sympózium, venované Dr. Jánovi Bulíkovi, advokátovi, národovcovi, prvému predsedovi Matice slovenskej v Juhoslávii, antifašistovi a integrujúcej osobnosti medzi vojvodinskými Slovákmi a starou vlasťou, vhodne zapadlo do akcie. Tomuto sympóziu predchádzalo odhalenie pamätnej tabule Jána Bulíka v Belehrade na ulici Kneza Mihajla, kde tento roduverný Slovák mal svoju advokátsku kanceláriu. Pri tejto príležitosti sa na Veľvyslanectve SR v Belehrade konala slávnostná recepcia. Dr. Ján Bulík (1897 Kovačica - 1942 Manthausen) už ako študent pôsobil v národno-kultúrnej činnosti a po rozpade monarchie bol krátko podslúžny v Kovačici, kde založil SNR banátskych Slovákov a bol aj poslancom prvého vojvodinského snemu. Neskôr sa stal jednou z vedúcich osobností slovenského krajanského hnutia v Juhoslávii. Roku 1929 založil a viedol poradný výbor Slovákov Dunajského bánstva. V roku 1932 bol spoluzakladateľom a prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii. Ako advokát prispieval k rozvoju slovenského školstva, kultúry a zasadzoval sa za udržanie a rozširovanie práv svojich slovenských rodákov. Ako všestranný odborník bol aj právny zástupca slovenskej evanjelickej cirkvi v Juhoslávii, dobrodinec a dokonca aj aktívny športovec. Od polovice 30. rokov minulého storočia sa politicky angažoval v Sociálnodemokratickej strane, súčasti združenej opozície proti kráľovi. Pred a počas druhej svetovej vojny spoluorganizoval boj na podporu Československa proti fašizmu. Udržiaval styky so zahraničným odbojom, sprostredkovával spojenie medzi nimi a pomáhal utečencom. Keď pracoval v ilegalite, bol zradený konfidentkou, po okupácii Juhoslávie zatknutý a následne odvlečený do koncentračného tábora, kde zahynul. Ozdobou tohto podujatia bolo, že sa ho zúčastnil so svojou rodinou syn Dr. Jána Bulíka, 78-ročný lekár MUDr. Ján Bulík, žijúci v Pozdišovciach.
Podujatie Odkaz predkov sprevádzal bohatý sprievodný program, ktorý pripravili obetaví kovačickí organizátori. Odborné sympózia spestrili výstavy obrazov insitných umelcov a fotodokumenty venované Dr. Jánovi Bulíkovi, ďalej kultúrno-umelecký program v dome kultúry, koncert vážnej hudby v podaní významných rodákov a spoločné priateľské stretnutia s Kovačičanmi.